Európa starne a potreba dlhodobej starostlivosti prudko rastie. Európska únia reaguje spoločnou stratégiou, no rozhodujúca bude realizácia reforiem v členských štátoch vrátane Slovenska. Prednáška upozornila na tri prepojené výzvy: demografický tlak, nedostatok pracovníkov a udržateľné financovanie.
EÚ stratégia: konať teraz, nie až zajtra
V celej EÚ už dnes takmer 30 miliónov ľudí potrebuje nejakú formu dlhodobej starostlivosti a do roku 2050 sa počet obyvateľov vo veku 80+ zdvojnásobí. To prinesie bezprecedentný tlak na rodiny, trh práce aj verejné systémy a neide o hypotetickú budúcnosť, ale o súčasnosť. V roku 2022 preto Európska komisia predstavila Európsku stratégiu starostlivosti a členské štáty prijali odporúčanie Rady o prístupe k cenovo dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti.
Vízia EÚ je jasná: dostupná, cenovo prijateľná a kvalitná starostlivosť zameraná na človeka, ktorá podporuje dôstojnosť, samostatnosť a pohodu počas celého života. Odporúčanie členským štátom dáva smer pre reformy v oblasti sociálnej ochrany, dostupnosti služieb, pracovnej sily, podpory neformálnych opatrovateľov a riadenia. Súčasťou je aj monitorovací rámec, ktorý pretavuje ciele do merateľných ukazovateľov a umožňuje priebežne vyhodnocovať pokrok, pričom EÚ zohráva najmä podpornú úlohu.
Demografia, prístup a kvalita: nerovnosti naprieč regiónmi
Slovensko patrí dnes medzi mladšie populácie, no bude starnúť jedným z najrýchlejších temp v EÚ a podiel ľudí 80+ sa do roku 2050 viac než zdvojnásobí. Prístup k dlhodobej starostlivosti je pritom nerovnomerný: v priemere 28,6 % ľudí 65+ v EÚ s potrebou starostlivosti využíva domácu starostlivosť, no medzi štátmi sú veľké rozdiely. Belgicko dosahuje 53,7 %, Rumunsko 4,7 % a Slovensko len 12,1 %, pričom aj celkové výdavky na starostlivosť a miera nenaplnených potrieb sú u nás pod a nad priemerom EÚ.
Výrazný je aj geografický rozmer: mestá profitujú z hustej siete poskytovateľov a kratších čakacích lehôt, kým vidiecke, horské a odľahlé regióny čelia nedostatku služieb, väčším vzdialenostiam a vyšším nenaplneným potrebám. Kvalita nie je luxus, ale základ dôstojnosti, bezpečia a dôvery a vyžaduje jasné štandardy, monitorovanie a kontinuitu starostlivosti. Na Slovensku už vznikajú s podporou EÚ centrá dlhodobej starostlivosti, ktoré prepájajú domácu, ambulantnú a pobytovú starostlivosť a využívajú aj digitálne nástroje na lepšie sledovanie zdravotného stavu.
Ľudia a financie: od nedostatku pracovníkov k udržateľným riešeniam
Systém bez pracovníkov nefunguje: sektor dlhodobej starostlivosti má v EÚ približne 6,2 milióna zamestnancov, no do roku 2035 bude treba zaplniť ďalších asi 4,3 milióna pracovných miest. Mnohí pracujú na skrátené úväzky, za nízke mzdy a v náročne fyzických aj psychických podmienkach, pričom až 72 % pracovníkov uvádza prácu s náročnými pacientmi a takmer každý druhý časový tlak. Samotný nábor nestačí bez zlepšenia miezd, pracovných podmienok, kariérnych ciest a vzdelávania.
Nesmieme zabudnúť na neformálnu starostlivosť, ktorá tvorí približne 80 % všetkej starostlivosti a nesie ju najmä rodina, často ženy, čo znižuje ich účasť na trhu práce a budúce dôchodky. Na Slovensku môže finančná podpora opatrovateľov viesť aj k odchodu z práce, čo odhaľuje otázku, či systém rodiny aktívne podporuje, alebo sa na ne spolieha. Odpoveďou sú štrukturálne reformy, stabilné financovanie, lepšia koordinácia zdravotných a sociálnych služieb a rozvoj komunitnej a domácej starostlivosti, pričom zdroje z Plánu obnovy a budúceho rozpočtu EÚ predstavujú jedinečnú príležitosť. Ako zaznelo, skutočnou otázkou nie je, či si môžeme dovoliť konať, ale či si môžeme dovoliť nekonať.
