Digitálne zdravie už nie je sci‑fi, ale praktická potreba, ktorá môže uľahčiť život pacientom, sestrám aj lekárom. Prednáška z prostredia Žilinského samosprávneho kraja ukázala, ako prepojenie ambulancií, nemocníc a domácej starostlivosti šetrí čas, peniaze aj duplikované vyšetrenia. Kľúčom je interoperabilita, jednoduché objednávanie a reálne dáta v správny čas.
Čo si pod digitálnym zdravím predstaviť
Digitálne zdravie je viac než eRecept či ePN: ide o prepojené systémy, ktoré umožňujú zdieľať dáta o pacientovi v čase, keď ich odborník potrebuje. Patrí sem telemedicína, prenosné zariadenia, nemocničné a rádiologické systémy, ale aj pacientsky portál a objednávacie nástroje. Cieľom je individualizovaná, bezpečná a rýchla starostlivosť, kde má pacient kontrolu nad tým, kde a kedy ju dostane.
Význam pre zdravotníkov je rovnako jasný: menej telefonátov a „papierovania“, viac informácií na jednom mieste a menej duplicitných vyšetrení. Dobrý príklad je všeobecná ambulancia, kde sestra vykoná merania, prístroje odošlú výsledky a lekár ich na diaľku vyhodnotí. Ak systémy „rozprávajú“ medzi sebou, klinické rozhodovanie je rýchlejšie a presnejšie.
Kde narážame: fragmentácia a nízka adopcia
Realita je, že nemocnice často fungujú na 15‑ročných informačných systémoch a krajina používa desiatky nekompatibilných riešení. Chýba centrálna databázová platforma a jednotná štruktúra dát; výsledkom je fragmentovaná starostlivosť a slabé plánovanie zdrojov. V ambulanciách pretrváva nízke využívanie eZdravia a rozdielna úroveň digitálnej gramotnosti.
Riešením je jasne definovať, čo chceme – od štandardizovaných modulov a auditov až po politickú podporu interoperability. Úlohou centrálneho dátového úložiska nie je „vyrábať“ systémy, ale bezpečne držať a sprístupňovať dáta. Keď lekár jedným klikom vidí, kde bol pacient vyšetrený a aké má výsledky, klesá počet laboratórnych a zobrazovacích duplikátov a stúpa kvalita.
Dobrá prax a vízia inteligentného kraja
Počas pandémie sa osvedčilo monitorovanie pacientov sestrami na oddeleniach cez telemedicínu, kým lekári vyhodnocovali dáta na diaľku. Znížilo to počet fyzických vstupov na infekčné oddelenia a urýchlilo reakcie na zhoršenie stavu. V ambulanciách majú veľký potenciál point‑of‑care testy a prepojenie prístrojov, ktoré dávajú výsledky do minút – ak sa údaje naozaj dostanú do elektronického záznamu.
Žilinský kraj ponúka poskytovateľom bezplatný elektronický objednávací systém, no jeho adopcia je nízka. Tam, kde sa zaviedol centrálne – napríklad v jednej poliklinike – sa tok pacientov zrýchlil a čakárne sa upokojili. Vízia je jasná: inteligentný kraj s centrálnym úložiskom, kde ambulancia posiela dáta do nemocnice, nemocnica plánuje starostlivosť a po prepustení sa pacient plynulo vracia do ambulantnej či sociálnej starostlivosti. V strede musí zostať pacient – a okolo neho jednoduché nástroje, ktoré fungujú bez „medzičlánkov“ a výhovoriek.
