Opatrovateľská služba je zákonná povinnosť obcí, no v praxi ju sprevádza množstvo mýtov a nedorozumení. Prednáška pripomenula, čo presne táto služba zahŕňa, čo naopak nie, a prečo naráža na limity financovania a vzdelávania. Zrozumiteľné pravidlá a férové peniaze sú kľúčom k bezpečnej pomoci doma.
Čo opatrovanie nie je: hranice a bezpečnosť v teréne
Opatrovateľka v teréne nesmie robiť zdravotnícke úkony, ako je ošetrovanie rán; ani keď je vyštudovaná sestra, pracovná zmluva ju viaže k roli opatrovateľky. Nevykonáva masáže; rozdiel je medzi natretím krému a masírovaním. Služba nie je len donáška obeda a opatrovateľka neposkytuje právne či iné odborné poradenstvo. S liekmi pomáha podľa dohodnutého postupu a dohliada aj na pitný režim, no v domácom prostredí je kontrola ťažšia ako v zariadení.
Opatrovateľka nie je zamestnankyňou klienta ani jeho rodiny; prácu prideľuje poskytovateľ a platia zmluvné pravidlá. Dohody „na vlastnú päsť“, odbehnutia mimo plánu či platenie „bokom“ za úkony, ktoré má robiť zo zákona, sú neetické a rizikové. Emocionálne pripútanie sa (napr. „ste ako moja mama“) môže ublížiť, keď sa služba skončí alebo sa pracovníčka vystrieda. Dodržiavanie hraníc chráni klienta aj opatrovateľku.
Financovanie, kvalita a vzdelávanie: kde to viazne
Príjemcovia majú právo vybrať si poskytovateľa a na zachovanie ľudskej dôstojnosti, no systém naráža na tlak „okamžitej“ pomoci pri prepúšťaní z nemocnice. Ak obec nestihne vydať rozhodnutie, účtuje sa podľa ekonomicky oprávnených nákladov: približne 12 € za hodinu, počas víkendov okolo 15 € za hodinu. Pri rozsiahlej, celodennej podpore sa náklady vedia vyšplhať do tisícov eur mesačne, rádovo aj k štyrom tisícom. To je pre rodiny zásadná záťaž.
Diskusia o kvalite sa podľa prednášajúceho sústreďuje na vrchol pyramídy, kým základ – stabilné financovanie – chýba. Vzdelávanie opatrovateliek je nákladné: treba zaplatiť pracovníčku na kurze, jej záskok v teréne aj školiteľa. Bez zdrojov a motivácií sa ťažko rozvíja špecializácia na špecifické potreby, napríklad pri Alzheimerovej chorobe. Plán obnovy a odolnosti sa zameral na kvalitu, no bez investícií do základu sa želané výsledky nedajú udržať.
