Nemocnica nestačí: potreba integrovanej starostlivosti

Vo vyspelom svete sa dlhodobá starostlivosť presúva mimo nemocníc, pretože tie nedokážu naplniť sociálny ani duchovný rozmer, ktorý krehkí a chronicky chorí potrebujú. Prednášajúca zdôraznila, že zariadenia sociálnych služieb musia poskytovať aj primeranú zdravotnú starostlivosť – prevencia preležanín či komplikácií je rovnako dôležitá ako podpora a sprevádzanie. Rodiny bývajú neraz prekvapené, aká obmedzená býva dostupnosť ošetrovateľstva v praxi, hoci stratégie na papieri existujú. Bez reálnych zdrojov a zodpovedností však zostávajú len čiastočne naplnené.

Čo sa podarilo a čo treba zmeniť

Po rokoch úsilia sa podarilo dostať nové peniaze priamo do zariadení sociálnych služieb, určené výhradne na ošetrovateľstvo sestier podľa schválených štandardov a legislatívy. Mnohí poskytovatelia tento krok chvália a považujú ho za dôležitý posun; pandémia navyše ukázala, že sestry v týchto zariadeniach sú neodmysliteľné. Brzdou však zostáva kapacitný strop (napr. limit počtu lôžok), ktorý znemožňuje vstup ďalších zariadení do systému. Rozšírenie kapacít a stabilné pravidlá sú preto kľúčové, aby sa pomoc dostala k všetkým, ktorí ju vedia a chcú poskytovať.

Ďalším krokom je zazmluvniť aj tých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí dnes nemajú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, a vyčleniť na to zdroje z verejného zdravotného poistenia. Základom má byť „koordinovaná starostlivosť“: v každom zariadení aspoň jedna sestra–koordinátorka, ktorá sleduje zdravotný stav, spolupracuje s lekármi a mobilným hospicom a školí opatrovateľov. Potrebné je aj viac výkonov agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) priamo v zariadeniach, zameraných na prevenciu a komplexný manažment zdravia, s primeraným ohodnotením. Len tak prestanú najzraniteľnejší ľudia trpieť pre medzery systému a budú môcť žiť dôstojne až do konca.