O význame priemyslu 4.0 slovenské firmy nemá zmysel presviedčať, väčšina z nich jasne chápe, akú príležitosť predstavuje. Zároveň rozumejú tomu, čo im hrozí, ak im v tejto oblasti konkurencia ujde.  

O nutnosti digitálnej transformácie slovenského priemyslu netreba presviedčať ani politikov alebo úradníkov s rozhodovacími právomocami. Za ostatné roky sa pojem Priemysel 4.0 stal súčasťou ich slovníka.

Treba sa ich ale pýtať, ako naložia s digitálnou transformáciou ekonomiky v kontexte Plánu obnovy a odolnosti (RRF). Je tu dôvod na znepokojenie, pretože Národný integrovaný reformný plán je z tohto pohľadu nezvládnutý. RRF je šancou na nápravu, ale tej musí predchádzať iný pohľad na priority krajiny a aj na to, aké nástroje by mal štát aplikovať, aby Slovensko mohlo byť moderné a úspešné nielen v marketingových sloganoch, ale aj z hľadiska prosperujúcej a konkurencieschopnej ekonomiky.

Videozáznam
 

Diskusia pozvaných hostí:
Richard Sulík, podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister hospodárstva SR
Peter Blaškovitš, SIEA
Lukáš Demovič, SAV
Emil Fitoš, ITAS
Eva Stejskalová, Microstep

Videozáznam

Diskusia pozvaných hostí:
Peter Blaškovitš, SIEA 
Lukáš Demovič, SAV
Emil Fitoš, ITAS  
Radovan Furmann, CEIT
Ivan Kasanický, SAS Slovakia
Peter Semančík, Resco
Branislav Valach, Resco
 

Videozáznam

Posuňme sa do roku 2020. Ako bude vyzerať vtedy slovenský eGovenrment? Podarí sa zreformovať verejnú správu? Dosiahneme stanovené priority? Budú slovenské regióny a mestá už vtedy nasadzovať smart riešenia? A budú riešenia bezpečné?

Videozáznam

Rok, ktorý ubehol  od ostatnej konferencie ITAPA, podstatným spôsobom zmenil tvár informatizácie na Slovensku. Po hektickom roku 2015 nastal všeobecný útlm v príprave a štartovaní nových projektov. Vláda, ktorá vzišla z marcových volieb si stanovila priority, v ktorých sa protagonisti  informatizácie na Slovensku ešte nejakú dobu zrejme budú hľadať. Zmenil sa aj spoločenský diškurz k informatizácii. Do diskusie sa zapojilo množstvo predstaviteľov  odbornej verejnosti, čo prinieslo na jednej strane kreatívne podnety a smerovanie k väčšej transparentnosti, na druhej strane sa tým zvýšili nároky na beztak poddimenzované  a kvalitatívne nedostačujúce administratívne kapacity. Tá časť diskusie, ktorá je zrozumiteľná pre médiá, má zväčša kritický charakter, čo sťažuje získanie politickej podpory.  Pred komunitou, ktorá má záujem, aby sa informatizácia stala jedným z nástrojov rozvoja spoločnosti, stoja výzvy, ktorých súčasťou bude, takmer určite zmena pohľadu na elektronické služby, nové definovanie cieľových skupín a toho, čo je pre nich atraktívne, ako aj rozumná miera prijímanie rizík pri inováciách.

Verejná diskusia lídrov slovenskej digitalizácie o implementácii, trendoch a cieľoch do budúcna.

Pozvaní hostia:

Pavel Bojňanský
Emil Fitoš (ATOS)
Milan Ftáčnik (Slovenská informatická spoločnosť)
Ľubor Illek (Slovensko.Digital)
Milan Ištván (PPP)
Rastislav Janota (NASES)
Štefan Kišš (IFP)
Roman Konečný (NBÚ)
Peter Kostolný (ÚV SR)
Mário Lelovský (ITAS)
Miloš Molnár (ideata Europe)

článok: Ako na Digitálny reštart na Slovensku?

 

Prečo by vám prednáška nemala uniknúť?
Využitie moderných technológií a najnovšie vzdelávacie metódy posúvajú slovenské stredné odborné školy do 21. storočia. Obrovský e-learningový projekt zabezpečila spoločnosť Atos. Nový projekt rozvoja odborného vzdelávania má odpovede aj na otázky mnohých, ktorých trápia pochybnosti, či Slovensko bude schopné ponúknuť v budúcnosti dostatok kvalifikových zamestnancov a uspokojiť tak neustále rastúce požiadavky trhu práce. 

Anotácia:
Emil Fitoš vo svojom príspevku v rámci Medzinárodného kongresu ITAPA 2015 rieši vzťah vzdelávania na Slovensku a informačných technológií v dvoch rovinách.

V prvom rade sa zoberá potrebami IT priemyslu na vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu. Vyhodnocuje projekty, ktoré sa v tomto smere robili a ktoré sa majú realizovať v budúcnosti. Ak má Slovenská republika skutočne urobiť kroky smerom v zvýšeniu konkurencieschopnosti svojej ekonomiky, neudeje sa to bez intenzívneho nasadzovania informačných technológií do všetkých oblastí výroby a služieb. Je zrejmé, že technicky a informaticky vzdelaná pracovná sila je nevyhnutným predpokladom takejto zmeny.
V druhej časti príspevku sa preto prednášajúci zaoberá ponukou IT priemyslu pre vzdelávací systém všeobecne. Zvlášť zdôrazňuje overené metódy a postupy zahŕňajúce vtiahnutie zamestnávateľov do procesu prípravy výučby.
 

Prečo by vám prednáška nemala uniknúť
Prednáška je rekapituláciou diskusií a polemík dvoch predstaviteľov IKT sveta, ktorí stáli pri prvých krokoch slovenského eGovernmentu  a každý z iného uhla participoval aj na vzniku Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy.
 
Anotácia:  
Národná koncepcia informatizácie verejnej správy stanovuje architektúru
integrovaných informačných systémov verejnej správy a bola schválená na 97. schôdzi vlády SR dňa 21.mája 2008. Prednášajúci s odstupom šiestich rokov hodnotia, v ktorých aspektoch je dokument nadčasový, v ktorých je prekonaný a v ktorých stále ešte čaká na naplnenie. Zaoberajú sa praktickou interpretáciou NKIVS pri príprave a realizácii IKT projektov. Popri komentároch k minulosti prichádzajú s viacerými podnetmi, ktoré navrhujú zohľadniť pri plánovaní IKT projektov v nastávajúcom programovom období.  
 
Prednášajúci:
Prof. RNDr. Gabriel Juhás, PhD., Dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU.
Ing. Emil Fitoš, Generálny riaditeľ Atos IT Solutions and Services na Slovensku a v Českej republike.

Už dlhšiu dobu sa v informatických kruhoch intenzívne diskutuje o schopnosti SR vyčerpať prostriedky z OPIS. V príspevku sa autor zaoberá životným cyklom informatického projektu financovaného zo štrukturálnych fondov. Snaží sa identifikovať problematické etapy a odhadnúť pripravenosť verejnej správy na ich zvládnutie. Skúma pri tom oblasti obstarávania, implementácie a prevádzky veľkých IT projektov.

Moderné elektronické doklady majú priniesť občanom zjednodušenie a zefektívnenie ich komunácie nie len so štátnou správou ale aj v bežnom živote. To že to je úspešne realizovateľné ukázalo napríklad celoeurópske nasadenie elektronických cestovných dokladov novej generácie. V súčasnosti sú v európskej únii v realizácie viaceré projekty, ktoré by mohli priniesť ďalšie vylepšenia v oblasti osobných dokladov a ochrany osobných údajov. Cieľom prezentácie je priblížiť trendy v EU a realizované projekty v tejto oblasti.