Väčšina bolestí hrdla má vírusový pôvod a často nevyžaduje návštevu lekára, napriek tomu na Slovensku chodíme k lekárovi častejšie než je priemer EÚ. Tlak na „pre istotu“ predpísané antibiotiká zvyšuje náklady aj rezistenciu baktérií. Nový digitálny prístup sľubuje rýchlu orientáciu ešte pred návštevou ambulancie.
Preťažené ambulancie a bludný kruh antibiotík
ORL lekárka Ivana Virva opisuje, že pacienti s bolesťou hrdla často prichádzajú s neistotou, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu. Štatistiky pritom hovoria, že väčšina týchto infekcií je vírusová. Slovensko však patrí k lídrom v počte návštev lekára, čo znamená preťažené ambulancie. Zbytočné vyšetrenia navyše zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť.
Keď pacient príde, lekári neraz cítia tlak predpísať antibiotiká „pre pokoj na duši“. To podporuje rast antibiotickej rezistencie, veľký globálny problém. Infekcie sa potom liečia ťažšie a náklady opäť rastú.
Fotografia hrdla ako vstup do digitálnej triáže
Nové riešenie stavia na jednoduchom kroku: pacient smartfónom odfotí hrdlo a softvér v priebehu sekúnd vyhodnotí riziko bakteriálnej infekcie. Cieľom je poskytnúť rýchlu triáž a zrozumiteľné odporúčanie ešte pred tým, než sa človek rozhodne ísť do ambulancie. Ak ide o vírusové ochorenie, stačí symptomatická liečba; pri podozrení na bakteriálny pôvod systém navrhne ďalší postup.
Riešenie počíta s prepojením na telemedicínu, kde môže pacient získať eRecept či lekársku správu bez osobnej návštevy. Záujem o takýto nástroj môžu mať zdravotné poisťovne, telemedicínske platformy aj lekárne, kde pacienti často hľadajú prvú pomoc. Ambíciou je vytvoriť nový, široko dostupný štandard diagnostiky hrdla.
Presnosť, konkurencia a možné úspory
V bežnej ambulancii má samotné klinické vyšetrenie odhadovanú senzitivitu približne 50 až 70 percent. Klinické skóre ju môže zvýšiť, no pre istotu sa často robia rýchle antigénové testy, ktoré vyžadujú osobnú návštevu. Najpresnejšie metódy, ako kultivácia alebo PCR, sú časovo alebo finančne náročnejšie. Digitálny nástroj môže priniesť výsledok okamžite a zachytiť pacientov, ktorí skutočne potrebujú lekára.
Podľa publikácií severoamerických konkurentov (napr. tímu z Johns Hopkins University) dosahujú podobné algoritmy senzitivitu 94 až 97 percent, ich produkt však ešte čaká na dokončenie procesu FDA a nie je na trhu. Autori popisovaného riešenia majú funkčný prototyp, podanú patentovú prihlášku, schválenú klinickú štúdiu a pripravenú regulačnú stratégiu. Tento rok chcú nadviazať pilotné spolupráce a otestovať nástroj v praxi. Modelový prepočet uvádza, že pri poisťovni s 700 000 poistenými by už 10 percent využitia triáže mohlo priniesť zhruba 100 000 eur ročne v úsporách a o 17 000 menej návštev lekára.
