Difúzne gliomy sú najčastejšie zhubné nádory mozgu dospelých: od začiatku infiltrujú zdravé tkanivo a vždy smerujú k malígnej transformácii. Chirurgia však aj napriek ich „neviditeľnosti“ predlžuje prežitie, ak sa podarí bezpečne odstrániť čo najväčší objem nádoru. Nové intraoperačné zobrazovanie a prvé pokusy s umelou inteligenciou sľubujú pomoc, no prinášajú aj limity a riziká.
Prečo sú difúzne gliomy tak ťažké na liečbu
Na magnetickej rezonancii môžu vyzerať ostro ohraničene, v skutočnosti sa však nádorové bunky šíria centimetre za viditeľný okraj a pod mikroskopom často splývajú so zdravým mozgom. Gliomy prerastajú aj funkčne kľúčové oblasti a dráhy, napríklad fasciculus arcuatus, takže časť tkaniva musí zostať zachovaná, aby pacient nestratil reč či iné schopnosti. Najčastejším prvým príznakom býva epileptický záchvat, no prejavy sú pestré a závisia od lokalizácie.
Oprávnená otázka „prečo operovať“ má odpoveď v dátach: ak sa dosiahne čo najširšia, no bezpečná resekcia, pacient žije dlhšie – platí to aj pri subtotálnom odstránení. Tento vzťah je známy roky a potvrdzujú ho novšie, kvalitnejšie štúdie. Kameňom úrazu zostáva, že časť nádoru je počas operácie zrakom a dotykom prakticky neodlíšiteľná od mozgu.
Ultrazvuk v sále: pomocník s nepríjemnými artefaktmi
Keďže intraoperačná magnetická rezonancia na Slovensku chýba, neurochirurgovia využívajú najmä trojrozmerný ultrazvuk fúzovaný s predoperačným MR. Ten dokáže zobraziť rozsah tumoru v reálnom čase, no má slabinu: na rozhraní resekčnej dutiny a tekutiny vznikajú tzv. akustické artefakty. Tie môžu zakryť zvyšok nádoru alebo naopak predstierať ložisko tam, kde nie je.
Tím z Bratislavy testoval potlačenie artefaktov mikrosondou a neskôr sa zapojil do medzinárodnej spolupráce, keď nórski autori v roku 2019 ukázali špeciálnu tekutinu s akustickými vlastnosťami podobnými mozgu. Po jej naplnení do dutiny sa obraz vyčistí a lepšie vidno skutočnú infiltráciu. Bratislava bola prvým centrom mimo Trondheimu, ktoré tento prístup použilo, a svoje skúsenosti publikovala v odborných časopisoch.
AI počas operácie: prvé výsledky a reálne riziká
Na tieto skúsenosti nadviazala spolupráca so španielskym neurochirurgom a programátorom Santiagom Cepedom. Jeho model v reálnom čase spracúva ultrazvukové video na vysokovýkonnom, izolovanom notebooku a zobrazuje pravdepodobné ložiská tumoru (červenou) a peritumorálnu oblasť (zelenou). V pilotných prípadoch rozpoznal aj malé rezíduá nádoru či odlíšil edém a artefakty; zatiaľ ho však pracovisko v Bratislave validuje najmä z hľadiska zásahu do bežného workflow a model potrebuje ďalšie trénovanie i rozšírenie do 3D.
Popri sľubných výsledkoch autor upozorňuje na riziká AI v medicíne: halucinácie aj pri nástrojoch pre lekárov (napr. protirečenia pri „chirurgicky nedostupných“ léziách) a nespoľahlivé citácie. Preto zaviedol bezpečnostný protokol na používanie LLM a pripomína aj poznatky z nedávneho preprintu z Cambridgeu: spoliehanie sa na LLM môže oslabiť vlastné kognitívne úsilie. AI má byť dobrý sluha, nie pán – chirurg nesie zodpovednosť a spoločnosť musí chrániť rozvoj kognitívnych schopností detí rovnako dôsledne, ako kedysi bojovala s fajčením.
