Slovenské zdravotníctvo netrápi ani tak nedostatok lekárov, ako dramatický nedostatok sestier. Odborníci volajú po zmene vzdelávania, posune kompetencií a po reálnej podpore ambulantného sektora, ktorý nesie väčšinu starostlivosti. Príklady z regiónov aj návrhy na zapojenie lekární ukazujú, že rýchle zázraky neexistujú, no praktické kroky áno.
Sestry: jadro krízy a čo s tým
Odhady hovoria o chýbajúcich 10 až 15 tisícoch sestier, kým lekársky stav je relatívne stabilný. Ministerstvo zdravotníctva chystá workshop a krátky akčný plán pre sestry a pôrodné asistentky, zameraný na vzdelávanie a stabilizáciu v praxi. Medzi rýchlejšie kroky patrí obnova programu všeobecnej diplomovanej sestry v menších mestách cez sieť 30 stredných zdravotníckych škôl, ktoré vie rezort rýchlo zaradiť do siete, ak majú učiteľov a základné priestory. Výhodou je, že sieť škôl aj odborov od roku 2002 spravuje priamo ministerstvo zdravotníctva, takže tieto zmeny nebrzdí zdĺhavá medzi-rezortná koordinácia.
Prekážkou nie je len kapacita škôl, ale klesajúci záujem a prestíž povolania. Pri odbore sestra sa po prijímacom konaní zapíše v priemere len 62 percent uchádzačov, na niektorých fakultách okolo 54 percent, a počas štúdia ešte asi pätina odpadne. Navýšiť počty prijatých teda nestačí, potrebná je aj zmena statusu profesie a posun kompetencií: viac zo sestry na praktickú sestru či asistenta a v opodstatnených prípadoch aj z lekára na farmaceuta. Ide o mentálnu zmenu, ktorá v prípade očkovania vo farmácii trvala roky, no inde sa jej nevyhneme.
Ambulancie medzi nemocnicou a realitou
Ambulantný sektor poskytuje vyše 60 percent zdravotnej starostlivosti, no v odmeňovaní zaostáva za nemocnicami. Dôsledkom je odchod sestier do ústavnej sféry a ťažkosti udržať ambulancie v chode, najmä v menších okresoch. Odborníci navrhujú flexibilnejšie normatívy a možnosť zdieľania sestier v poliklinikách, aby prevádzky nekolabovali na papierových požiadavkách. Nejde len o peniaze, ale aj o atraktivitu práce a odstránenie administratívnej záťaže z klinického personálu.
Žilinský samosprávny kraj od roku 2018 investoval do programu ľudských zdrojov 1,3 milióna eur, zapojil 1390 zdravotníkov, podporuje 45 medikov a otvoril 34 župných ambulancií. Pomáha tým pri výpadkoch špecialistov, no regionálne rozdiely pretrvávajú a nové školy si vyžadujú nákladné zázemie (napr. 1,5 milióna eur na demonštračné učebne). Ďalším zdrojom sú lekári z Ukrajiny: v režime dočasnej odbornej stáže aktuálne pracujú do 500 lekárov, no vo farmácii narážajú prichádzajúci najmä na jazyk a diferenčné skúšky.
Lekárne a zubári: kde vieme uľaviť systému
Inšpiráciou je model „Pharmacy First“: farmaceuti môžu riešiť bežné ťažkosti, robiť kontrolné merania, pomôcť pri opakovanej preskripcii a viesť poradenstvo, čím odbremenia lekárov. Dôvera pacientov je vysoká, porovnateľná s lekármi, no rozšírené služby narážajú na financovanie, čo vidno aj na 24-hodinových lekárňach. Štát by mal jasne povedať, ktoré služby objednáva, a primerane ich uhrádzať, inak sa ekonomika nočných prevádzok zrúti.
V stomatológii počet lekárov po rokoch cieleneho navyšovania stúpol, no rozloženie je nerovnomerné: asi 40 percent pôsobí v Bratislave a Košiciach. Zhruba štvrtina ambulancií pracuje bez zmlúv s poisťovňami, pričom tento podiel klesá, a problémom je aj personál: pri striktnom dodržaní normatívov by hrozilo zatvorenie 10 až 15 percent zubných ambulancií. Dlhodobý plán ľudských zdrojov, realistické normy a lepšia informovanosť študentov o náročnosti praxe sú preto kľúčové kroky, ktoré možno urobiť hneď.