Diskusia priniesla ucelený pohľad na to, prečo a ako má NCZI fungovať, aké má najbližšie priority a čo prinesie pripravované nariadenie o európskom priestore pre zdravotné údaje (EHS). Hovorilo sa aj o bezpečnosti citlivých dát, stabilite inštitúcie a o tom, kde sme v porovnaní s inými krajinami.
Prečo NCZI a prečo je dôležitá stabilita
Univerzálny model riadenia e‑zdravia neexistuje: v niektorých krajinách je časť agendy priamo na ministerstve, inde ju zastrešuje osobitná inštitúcia. Kľúčové je, že zdravotné dáta sú mimoriadne citlivé a vyžadujú nielen digitalizáciu, ale najmä prísnu ochranu, aby neunikli a boli správne chránené. Aj preto má zmysel, aby NCZI ako špecializovaný subjekt udržiavalo e‑zdravie a jeho bezpečnosť.
Chod štátnych organizácií, vrátane NCZI, oslabuje časté striedanie vedení, ktoré narúša kontinuitu, strategické priority a know‑how tímov. Ďalšou brzdou sú zdĺhavé a komplikované procesy verejného obstarávania. Výsledkom je, že aj zjavne potrebné modernizačné kroky trvajú dlhšie, než by si prax vyžadovala.
Najbližšie priority: infraštruktúra, bezpečnosť a štandardy
Prvou prioritou je sanácia a modernizácia infraštruktúry e‑zdravia, aby systémy boli spoľahlivejšie, bezpečnejšie a pripravené na nové európske požiadavky. V diskusii zaznelo, že jadrom bezpečnosti je aj architektúra e‑zdravia: administratívne a klinické údaje sú oddelené, čo sťažuje ich zneužitie pri prípadnom útoku. Technické detaily ochrany sú vecou špecialistov na kyberbezpečnosť, no princíp oddelenia dát je základ.
V praxi sa hýbe aj eLab: služba je už nasadená v produkcii, teraz je na ťahu laboratórií a dodávateľov nemocničných a ambulantných systémov, aby ju implementovali do svojich riešení. Úlohou NCZI je poskytovať centrálne služby a rozhrania, nie tvoriť používateľské obrazovky v ambulanciách. Kľúčom k využiteľnosti lab dát je zjednotenie na jednom štandarde, aby boli porovnateľné a znovupoužiteľné naprieč poskytovateľmi.
Európsky priestor pre zdravotné údaje: čo prinesie a kedy
Nariadenie o EHS má byť schválené na úrovni EÚ a nadobudne účinnosť dva roky po zverejnení vo vestníku; následne budú platiť prechodné obdobia pre jednotlivé služby. Stavia na troch pilieroch: primárne využitie dát (pacient a lekár majú prístup k dokumentácii v celej EÚ), sekundárne využitie (veda, výskum, tvorba politík) a jednotné pravidlá pre informačné systémy. Prakticky to znamená jednotný formát výmeny zdravotných záznamov, vďaka ktorému si lekár v zahraničí bezpečne a zrozumiteľne zobrazí napríklad váš pacientsky sumár či e‑recept.
Pre občana je prínos jasný: jednoduchší a bezpečný prístup k vlastnej dokumentácii a kontinuita liečby aj za hranicami, napríklad vydanie lieku podľa účinnej látky. Slovensko má výhodu v tom, že už dnes prevádzkuje centralizované e‑zdravie, čo uľahčí harmonizáciu a pripojenie na európske toky dát. Bude však potrebné doplniť legislatívu, určiť zodpovednosti (napr. národný kontaktný bod) a systematicky zosúlaďovať technické a sémantické štandardy. NCZI zároveň avizuje ochotu zverejňovať dáta, no s jasným účelom a bez nadmernej administratívnej záťaže pre terén.
