Slovensko starne a priepast medzi zdravotníctvom a sociálnymi službami sa pri dlhodobej starostlivosti naplno ukazuje. Odborníčky z rezortov zdravotníctva a práce zhodne hovoria, že bez prepojenia systémov a nového financovania to nepôjde. Ich cieľom je stabilný model, ktorý udrží človeka čo najdlhšie doma a zaplatí to, čo skutočne potrebuje.
Prečo spájať zdravotníctvo a sociálne služby
Priemerný vek dožitia rastie, no roky strávené v zdraví zaostávajú; Slovensko patrí v EÚ medzi slabších. Zariadenia sociálnych služieb pritom narážajú na holý fakt: asi 23 500 klientov nedostáva zdravotnú starostlivosť, lebo chýbajú zdravotníci. Aj nemocnice i zariadenia redukujú rozsah toho, čo reálne zvládne dostupný personál. Systém sa tak triešti a potreby odkázaných ostávajú nepokryté.
Riešenie nemá byť len súbor malých záplat, ale aj hlboká zmena vrátane peňazí. Odborníci pripomínajú, že ide o jeden „mešec“ – ak sa človek stabilizuje v sociálnej sfére, šetrí to výdavky zdravotníctvu. Kľúčová je však aj stabilita politických a riadiacich tímov, aby začaté kroky nepadali s každou výmenou vedenia. Popri systémovej reforme budú potrebné aj okamžité, parciálne kroky tam, kde horí.
Čo prinesie plánovaná reforma
Ministerstvo práce pripravuje reformu dlhodobej starostlivosti: dokončenie do konca roka, budúci rok legislatíva a účinnosť od 1. januára 2026. Ťažiskom má byť osobný rozpočet – príspevok na starostlivosť, ktorý si bude človek spravovať, pričom časť bude viazaná na služby. Diskutuje sa, či má pokrývať aj zdravotné výkony popri sociálnych. Osobná asistencia má podľa aktuálnej debaty zostať samostatným príspevkom, iné dávky by sa mali zlúčiť.
Cieľom je obrátka od lôžok k terénu: dnes až 70 % klientov využíva pobytové služby, no smerovať sa má k domácej, komunitnej a ambulantnej starostlivosti. Financovanie sa má viac „lepiť“ na človeka, nie na typ zariadenia či lôžko. Popri legislatíve sa rieši aj nedostatok pracovnej sily a jej príprava; dovoz pracovníkov zo zahraničia naráža na otázky kompetencií. Kým sa systém preladí, rezorty avizujú priebežné výzvy – napríklad na opatrovateľskú či odľahčovaciu službu.
Ľudia, kompetencie a duševné zdravie
Ak má starostlivosť fungovať, treba jasne rozdeliť zdravotnícke a ošetrovateľské úkony od podporných činností a zapojiť aj iných odborníkov. Sociálny pracovník má byť plnohodnotnou súčasťou tímu so zákonným postavením a prístupom k dokumentácii, hoci nie je zdravotnícky pracovník. Vzdelávanie a kompetencie sa majú prehodnotiť; overuje sa napríklad odbor „odborný opatrovateľ“, ktorý spája zručnosti sanitára a opatrovateľa a mohol by pôsobiť v oboch rezortoch. Takýto mix rolí môže uvoľniť ruky sestrám a lekárom pre náročné úkony.
Veľkou výzvou je duševné zdravie: podľa diskusie má až 73 % ľudí s potrebou dlhodobej starostlivosti rôzne psychiatrické diagnózy. Pri rozhodovaní o osobnom rozpočte nastupujú zákonní zástupcovia, no systém musí mať jasné pravidlá aj pre tých, ktorí nie sú zbavení spôsobilosti. Rozbieha sa komunitná psychiatrická starostlivosť v rámci plánu obnovy, no naráža na nedostatok odborníkov a výsledky prídu postupne. Najťažšia bude mentálna zmena – prestať „počítovať výkony“ a vidieť človeka v celku, naprieč rezortmi.
