Zabezpečenie hybridného cloudu je nielen čoraz zložitejšie, ale práve teraz sa dostáva do bodu zlomu.

Zaistenie bezpečnosti bolo vždy nekončiacimi sa pretekmi, štúdia State of Cloud-Native Security spoločnosti Red Hat však ukazuje, že mnohé organizácie uviazli v cykle „riadeného chaosu“. Ak sa z neho chcú vymanit, musia opustiť čisto reaktívny prístup a ukotviť svoju bezpečnosť v základných princípoch a procesoch. Len tak sa môže bezpečnosť premeniť z limitujúceho faktora na prirodzenú súčasť modernej IT architektúry.

Realita incidentov v natívne cloudovom prostredí

Štúdia potvrdzuje nepríjemnú skutočnosť, že bezpečnostné incidenty sú dnes všadeprítomným javom. Až 97 % organizácií zaznamenalo v uplynulom roku aspoň jeden bezpečnostný incident spojený s cloudovými technológiami. Nejde pritom len o ojedinelé sofistikované útoky, ale často o dôsledok každodenných prevádzkových chýb a nedostatkov.  

Najčastejšou príčinou sú nesprávne konfigurácie infraštruktúry a služieb, ktoré sa vyskytujú u 78 % organizácií a spravidla vznikajú v dôsledku manuálnych chýb v zložitých prostrediach. Ďalším významným problémom sú známe zraniteľnosti, keď sú úlohy nasadzované s už identifikovanými chybami v kóde, čím sa zbytočne otvára priestor pre útoky. Pretrvávajúcim rizikom zostáva aj neoprávnený prístup, ktorý často vedie ku kompromitácii citlivých dát.

Dopady týchto incidentov pritom ďaleko presahujú prevádzku IT oddelení. Podľa štúdie muselo v posledných 12 mesiacoch 74 % organizácií spomaliť alebo odložiť nasadenie aplikácií z dôvodu obáv o bezpečnosť. Celkovo 92 % respondentov zaznamenalo významné negatívne dopady – od predĺženia času potrebného na nápravu (52 %) cez pokles produktivity vývojárov (43 %) až po stratu dôvery zákazníkov (32 %). Štúdia potvrdzuje, že bezpečnosť nie je len položkou na checkliste, ale zásadným faktorom ovplyvňujúcim obchodnú agilitu.

Paradox zrelosti: Dôvera vs. stratégia

Jedným z najzávažnejších zistení štúdie je rozpor medzi tým, ako organizácie vnímajú svoju pripravenosť, a tým, aká je skutočnosť. Zatiaľ čo 56 % organizácií označuje svoj prístup k bezpečnosti za vysoko proaktívny, iba 39 % má skutočne vyspelú a jasne definovanú stratégiu zabezpečenia cloudových prostredí. To naznačuje, že mnoho tímov sa síce usiluje o systematický prístup, v skutočnosti však stále improvizuje. Približne 22 % organizácií dokonca funguje bez akejkoľvek formálne definovanej stratégie. Výsledkom je nekonzistentná implementácia kľúčových bezpečnostných opatrení.

Medzi najrozšírenejšie opatrenia patrí správa identít a prístupov (IAM) s približne 75 % adopciou, čo odráža vnímanie jej úlohy ako kľúčovej v modernej bezpečnosti. Naproti tomu podpisovanie kontajnerových obrazov (image) zaisťujúce integritu softvéru využíva iba asi polovica organizácií. Ochrana bežiaceho prostredia (runtime) zostáva implementovaná veľmi nerovnomerne, pričom mnohé tímy sa stále spoliehajú skôr na predvolené nastavenia než na cielené riadenie bezpečnosti.  

Dáta zároveň jasne ukazujú, že vyššia úroveň vyspelosti prináša konkrétne výsledky. Organizácie so správne definovanou stratégiou výrazne častejšie nasadzujú pokročilé bezpečnostné opatrenia a vykazujú až 61 % dôveru v zabezpečenie svojho dodávateľského reťazca softvéru, zatiaľ čo u menej vyspelých organizácií je táto dôvera výrazne nižšia.

Meniace sa investičné trendy: Automatizácia a zabezpečenie dodávateľského reťazca

Organizácie si tieto nedostatky uvedomujú a upravujú svoje investičné priority na roky 2026 a 2027. Namiesto izolovaných nástrojov sa pozornosť presúva ku konsolidácii platforiem a integrácii bezpečnosti priamo do životného cyklu vývoja softvéru.

Kľúčovým trendom je automatizácia bezpečnosti v rámci DevSecOps. Viac ako 60 % organizácií plánuje investície do automatizácie v CI/CD pipeline s cieľom prejsť od manuálnych kontrolných bodov k prístupu „security as code“, ktorý minimalizuje ľudské chyby a zvyšuje konzistenciu.

Významnou prioritou je tiež zabezpečenie dodávateľského reťazca softvéru, na ktoré sa zameriava 56 % organizácií. V reakcii na rastúci počet útokov na dodávateľský reťazec je nevyhnutné dôsledne overovať open source závislosti aj kontajnerové image (obrazy), prostredníctvom zoznamov softvéru (SBOM, Software Bill of Materials) a overovania pôvodu.

Rastie aj dôraz na ochranu bežiaceho prostredia. Viac ako polovica organizácií (54 %) plánuje posilniť schopnosti detekcie a reakcie na hrozby v reálnom čase, vrátane útokov typu kryptojacking alebo neautorizovaného správania kontajnerov.

Zásadnú úlohu zohráva aj regulácia. Až 64 % organizácií očakáva, že európsky zákon o kybernetickej odolnosti (CRA, Cyber Resilience Act) bude mať významný dopad na ich investičné rozhodovanie v roku 2026. Bezpečnosť sa tak posúva z voliteľného doplnku na povinnú požiadavku na úrovni vrcholového manažmentu.

Nová hranica rizík: AI a bezpečnosť cloudu

Umelá inteligencia predstavuje v roku 2026 pre cloudové prostredia dvojsečný nástroj. Zatiaľ čo 58 % organizácií uvádza AI ako hlavný motor plánovania bezpečnosti, skutočná správa „nebezpečne“ zaostáva za tempom implementácie.  

Celkovo 96 % respondentov vyjadruje obavy z využívania generatívnej AI v cloudových prostrediach. Tieto obavy sa sústreďujú najmä na riziko úniku citlivých dát, používanie neschválených AI nástrojov (tzv. shadow AI) a integráciu nedostatočne zabezpečených služieb tretích strán.

Navzdory týmto rizikám však 59 % organizácií nemá definované interné zásady pre používanie AI ani rámce pre jej riadenie. Bez jasne nastavených pravidiel hrozí, že AI nástroje budú vykonávať zmeny konfigurácie alebo manipulovať s kódom mimo štandardných procesov, čím môžu ďalej zosilňovať existujúce riziká v oblasti identity a dodávateľského reťazca.

Odporúčania pre rok 2026 založené na dátach

Štúdia dochádza k jednoznačnému záveru: tempo cloudových inovácií už prekonalo tradičné prístupy k bezpečnosti. Aby prekonali paradox zrelosti, musia organizácie prestať s ad hoc hasením požiarov a prijať štruktúrovaný, na platformu zameraný prístup.

Kľúčovým krokom je vytvorenie formálnej bezpečnostnej stratégie, ktorá umožní prechod od reaktívneho riešenia incidentov k proaktívnemu riadeniu rizík. Rovnako dôležité je zavedenie ochranných opatrení a automatizácie – bezpečnosť musí byť štandardnou súčasťou platformy, ktorú zaisťujú tímy DevOps alebo platformové inžinierstvo, aby bolo možné škálovať bez zbytočných prekážok pre vývojárov.

Zásadnú úlohu zohráva aj dôraz na integritu dodávateľského reťazca, vrátane povinného podpisovania kontajnerových image a systematického skenovania závislostí. Ako poznamenal jeden z respondentov, zatiaľ čo všetci používajú open source, „takmer nikto neskenuje ani nepodpisuje svoje závislosti“. Byť výnimkou je pre odolnosť zásadné.

Organizácie by mali rovnako uzavrieť slučku spätnej väzby, teda prepojiť dáta z prevádzkového monitoringu a bezpečnosti, aby bolo možné efektívne vracať poznatky z prevádzky späť do vývoja a prioritizovať kritické opravy. Súčasne je nevyhnutné okamžite zaviesť riadenie využívania umelej inteligencie. Organizácie si nemôžu dovoliť čakať na vonkajšie regulácie. Musia okamžite zostaviť medziodborové tímy, ktoré vypracujú pokyny pre prijateľné využívanie AI a nakladanie s dátami.

V roku 2026 už bezpečnosť nepredstavuje len obyčajný doplnok, ale základný stavebný prvok cloudovej architektúry. Úspešné budú tie organizácie, ktoré ju dokážu vnímať ako kľúčový faktor obchodnej agility, nie iba ako nákladovú položku. Pre získanie viac informácií o trendoch zabezpečenia hybridného cloudu si prečítajte celú štúdiu.

---

Red Hat je zlatým partnerom konferencie Jarná ITAPA 2026.