Rozhovor so Zuzanou Fabianovou a s Alenou Mochnáčovou z Ošetrovateľského centra a ZSS Slnečný dom o tom, akú rolu v European Care Framework zohráva pre Slovensko.

Dlhodobá starostlivosť patrí medzi kľúčové výzvy dnešnej Európy. European Care Framework má ambíciu premeniť túto oblasť na systematicky riadenú prioritu – prepojiť kvalitu, financovanie, pracovnú silu a digitalizáciu tak, aby bola dôstojná starostlivosť dostupná každému občanovi v starobe, chorobe či odkázanosti.

Slovensko je jedným z iniciátorov European Care Framework. Ako vidíte našu rolu v tejto iniciatíve a aký prínos môže mať pre našu krajinu?

Slovensko vstupuje do European Care Framework s presvedčením, že dlhodobá starostlivosť musí byť postavená na človeku – nie na izolovaných politikách či administratívnych mechanizmoch. Každý občan Slovenska aj Európy má mať nárok na včasnú, dostupnú a adekvátnu starostlivosť v starobe, chorobe a bezvládnosti. To je základ dôstojnej spoločnosti a praktická realizácia európskych sociálnych práv.

Našou ambíciou je priniesť do európskej diskusie skúsenosť z každodennej praxe – zo zariadení sociálnych služieb, z domov ošetrovateľskej starostlivosti, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti aj mobilného hospicu. Z prostredia, kde sa denne stretáva zdravotná a sociálna dimenzia starostlivosti a kde sa rozhoduje o kvalite života konkrétnych ľudí. European Care Framework môže Slovensku pomôcť vytvoriť spoločný implementačný rámec, ktorý prepojí kvalitu, financovanie, pracovnú silu a digitálnu infraštruktúru do jedného riadeného systému. Takýto rámec môže podporiť stabilitu verejných politík a posilniť dôveru občanov v to, že systém je pripravený reagovať na demografickú realitu

Ako by ste zhodnotili aktuálny stav dlhodobej starostlivosti na Slovensku z pohľadu každodennej praxe?

Dlhodobá starostlivosť na Slovensku funguje najmä vďaka profesionalite a osobnému nasadeniu ľudí, ktorí v nej pracujú. To je jej veľká sila. Zároveň však systém nesmie byť závislý výlučne od obetavosti jednotlivcov. Potrebuje systematickú implementáciu štandardov, prepojenie kvality s financovaním, ochranu pracovnej kultúry a jasné rozdelenie zodpovedností medzi zdravotným a sociálnym sektorom. Výzvy, ktorým čelíme, nie sú výlučne slovenské. Podobné problémy vidíme naprieč Európou – fragmentáciu medzi systémami, rastúcu administratívnu záťaž, tlak na personál a nedostatočné prepojenie kvality s ekonomickou udržateľnosťou.

Dlhodobá starostlivosť pritom nie je iba výdavkovou položkou verejných rozpočtov. Je stabilizačným prvkom spoločnosti a podporuje sociálnu kohéziu – teda súdržnosť a stabilitu spoločnosti. V praxi to znamená, že starší a odkázaní ľudia nezostávajú izolovaní, rodiny nie sú vystavené neprimeranému tlaku, rozdiel medzi regiónmi neznamená rozdiel v prístupe k starostlivosti a starostlivosť sa nestáva zdrojom sociálneho napätia či pocitu nespravodlivosti. Investícia do kvalitnej dlhodobej starostlivosti je preto investíciou do stability, dôvery a súdržnosti celej spoločnosti.

Akú úlohu by mal zohrávať štát a akú súkromný sektor?

Úlohou štátu je vytvoriť stabilný a predvídateľný rámec, ktorý garantuje dostupnosť, kvalitu a spravodlivé financovanie starostlivosti. Úlohou poskytovateľov – bez ohľadu na právnu formu – je zabezpečiť odbornú, bezpečnú a dôstojnú starostlivosť.

Základnou otázkou nie je, kto službu poskytuje. Základnou otázkou je, či má človek k starostlivosti prístup vtedy, keď ju potrebuje. Potrebujeme model, v ktorom kvalita nebude konkurenčnou nevýhodou, ale štandardom. Transparentné financovanie naviazané na implementované štandardy a merateľné výsledky je základom takejto rovnováhy.

Aké konkrétne kroky by pomohli modernizovať systém a kam by ste chceli starostlivosť posunúť v horizonte päť až 10 rokov?

Modernizácia dlhodobej starostlivosti si vyžaduje systémový prístup. Kľúčové je prepojenie kvality s financovaním, dôsledná implementácia odborných štandardov v každodennej praxi, stabilizácia pracovnej kultúry a ochrana výkonných profesionálov, digitalizácia ošetrovateľského procesu naviazaná na štandardy a tiež systematické meranie kvality života, nie iba administratívnej zhody.

Zároveň je potrebné citlivo pracovať aj s témou pracovnej sily v európskom kontexte. Mobilita pracovníkov je prirodzenou hodnotou Európskej únie. V sektore dlhodobej starostlivosti však môže vytvárať nerovnováhy, keď niektoré krajiny čelia výraznému odlivu opatrovateľov a sestier.

Preto vnímame potrebu európskej solidarity aj v tejto oblasti. Nie vo forme obmedzovania mobility, ale vo forme koordinovaných opatrení, ktoré budú podporovať stabilitu pracovnej sily naprieč členskými štátmi. Strategické využívanie európskych fondov môže pomôcť posilniť pracovné podmienky, vzdelávanie, digitalizáciu a organizačnú modernizáciu tam, kde je tlak najvyšší.

V horizonte päť až 10 rokov by sme chceli vidieť slovenskú dlhodobú starostlivosť ako systém, ktorý je merateľne kvalitný, dostupný pre každého občana, digitálne podporený, personálne stabilný a medzinárodne porovnateľný. Veríme, že nastal čas, aby sa dlhodobá starostlivosť stala jednou z kľúčových európskych tém – systematicky, koordinovane a s dôrazom na implementáciu. European Care Framework vnímame ako príležitosť zaradiť túto oblasť medzi strategické priority Európskej únie 21. storočia.

Zuzana Fabianová a Alena Mochnáčová na ITAPA Health & Care 2026 vystúpia v rámci panelov Prečo vzniká European Care Framework a Kvalita ako štandard dôstojnosti: kontinuita, paliatíva, človek v centre.