Filip Lešťan
Pôsobí v Nórsku na Nord University Business School ako výskumník v oblasti podnikania a inovácií. Vo výskume sa zameriava na to ako, kedy a prečo inovácie reálne ovplyvňujú výkonnosť organizácií v súkromnom, ale aj verejnom sektore. Pôsobí tiež ako Fellow v rámci Government Analytics pri World Bank Group - Institute for Economic Development, zameranej na dátovo podložené rozhodovanie vo verejných politikách. Je absolventom Moscow State Institute of International Relations (MGIMO), kde sa špecializoval na medzinárodný obchod a energetickú diplomaciu v oblasti ropy a plynu. V minulosti pôsobil ako analytik pre OECD v Paríži a realizoval výskum na viacerých popredných inštitúciách vrátane London Business School, University of Pretoria (JAR) a University of Campinas (Brazília). V roku 2023 sa podielal na tvorbe blue paper “Living Labs: Dekarbonizácia cez Inovácie,” pripraveného pre Úrad Vlády SR v spolupráci s Výskumnou a inovačnou autoritou (VAIA), ako súčasť tvorby Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Je autorom viacerých vedeckých štúdií publikovaných v medzinárodných časopisoch, vrátane rozsiahlej meta-analýzy viac ako 320 000 organizácií, zameranej na to, kedy a ako inovácie prinášajú reálne výsledky. Vo svojej práci prepája dátovo podložený výskum s praktickými otázkami inovácií.
-
Veľa inovácií. Málo výsledkov. (5 min)
Inovácie a AI sa dnes považujú za riešenie takmer každého problému v biznise ale aj vo verejnej správe. Dáta však ukazujú, že realita je zložitejšia. V prezentácii predstavím hlavné zistenia nášho výskumu založeného na meta-analýze viac ako 320,000 organizácií, ktorý ukazuje, že inovácie síce vo všeobecnosti pomáhajú, ale ich reálny prínos je menší, než sa bežne predpokladá a rozhodne nie pre každú organizáciu. Na jednoduchom príklade mikromobility ukážem, prečo veľké technologické investície a správne „nápady“ ešte automaticky nevedú k lepším výsledkom. Kľúčový problém často nespočíva v nedostatku technológií, ale v tom, ako inovujeme, aké rozhodnutia robíme, čo meriame a čo považujeme za úspech. V závere prezentácie sa zameriam na otázku, prečo umelá inteligencia sama o sebe inovácie „nezachráni“. Na základe výsledkov nášho experimentálneho výskumu zase ukážem, že AI zvyčajne zosilňuje existujúce (dobré aj zlé) procesy. Ak inovujeme po starom, AI len urýchli problémy, ktoré už v systéme máme. Prezentácia ponúka praktický pohľad na to, ako sa posunúť od inovácií ako cieľa k inováciám, ktoré skutočne prinášajú výsledky.