Allan Böhm

Premedix Academy

MUDr. Allan Böhm, PhD, MBA, FESC pracuje na Oddelení akútnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, vyučuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a študuje klinický výskum na Oxfordskej Univerzite. Okrem klinickej medicíny sa venuje aj výskumu v oblasti kardiovaskulárnej prevencie, trombóz, arytmií a umelej inteligencie. Jeho výskum viedol k mnohým publikáciám, citáciám a medzinárodným oceneniam. V roku 2015 založil biomedicínsku organizáciu Premedix Academy. V roku 2017 bol Európskou kardiologickou spoločnosťou oslovený, aby spolu s ostatnými zahraničnými kolegami založil Komisiu pre digitálnu medicínu, vďaka ktorej objavil prvé zárodky precíznej medicíny vo svete. Vzápätí túto formu medicíny priniesol aj na Slovensko, a tak vznikla Premedix Clinic. V roku 2020 bol Dr. Böhm zvolený do predsedníctva Európskej kardiologickej spoločnosti ako vôbec prvý Slovák a zároveň sa stal historicky najmladším členom tejto najvýznamnejšej kardiologickej spoločnosti na svete. V roku 2022 získal striebornú medailu Európskej kardiologickej spoločnosti a bol vybraný medzi 5 najlepších mladých vedcov na Slovensku. V roku 2022 založil spoločnosť Seerlinq, s.r.o.

  • Úvodný príhovor moderátora   |   Medzinárodný kongres ITAPA 2019

  • Precision medicine - sila personalizovanej medicíny v kardiológii   |   Medzinárodný kongres ITAPA 2019

    · Ako sa medicína vyvíjala od intuitívnej a empirickej k „evidence based“ medicíne (medicíne založenej na dôkazoch) a prečo je potreba ďalšieho vývoja k medicíne personalizovanej?

    · Ako je v tomto procese nápomocná digitálna medicína a prečo práve digitálna medicína poskytuje paradoxne najosobnejší prístup k pacientovi?

    · Štyri hlavné oblasti digitálnej kardiológie a čo prinášajú:

    1. Umelá inteligencia: využíva sa už v kardiológii a dá sa na ňu spoľahnúť? Vytlačí umelá inteligencia bežných kardiológov?
    2. Telemedicína a wearables: čo tieto pojmy znamenajú? Prečo sú v súčasnosti „smart“ hodinky a náramkové monitory zaznamenávajúce srdcovú frekvenciu viac na škodu než na osoh? Ako sa dá „preniesť“ nemocnica k pacientovi domov? Ako dosiahnuť optimálnu spoluprácu lekára s pacientom a prečo by mali lekári stále viac zapájať pacientov do diagnosticko-liečebného procesu?
    3. mHealth: ako dokáže smartphone pomáhať v medicíne a ktoré z 350 000 zdravotných mobilných aplikácií sú skutočne užitočné?
    4. X – realita: aký je rozdiel medzi augmentovanou, zmiešanou a virtuálnou realitou a prečo augmentovaná a zmiešaná realita v medicíne postupne vytlačí virtuálnu? Ako sa dá využiť augmentovaná realita pri srdcových operáciach?
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným