Bude Slovensko tvorcom vlastných riešení alebo zostane len používateľom zahraničných technológií? O dátovej suverenite, investíciách do infraštruktúry, talente a zodpovednom zavádzaní AI v rozhovore pre ITAPA hovorí Radoslav Štefánek, splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu. Jeho pohľad zaznie aj na Jarnej ITAPA 2026, kde otvorí jednu z najdôležitejších diskusií o digitálnej budúcnosti našej krajiny.
 

Na Slovensku sa o umelej inteligencii hovorí nielen strategicky, ale už aj cez konkrétne iniciatívy. Ktoré projekty alebo priority sú najlepším testom toho, ako sa nám darí posúvať od vízií k reálnej implementácii?

Najlepším testom nie je počet AI projektov ani počet nakúpených licencií. Skutočný test je, či AI začína meniť konkrétne procesy, prináša merateľný prínos a zároveň je nasadená bezpečne.

Pri AI musíme byť ambiciózni, ale nie naivní. Nasadenie AI projektu ešte automaticky neznamená prínos. Zle nasadená AI môže zhoršiť procesy, vytvoriť nové chyby, ohroziť dôveru občanov alebo v citlivých oblastiach spôsobiť škody, ktoré sa veľmi ťažko naprávajú. Preto nestačí povedať: kúpili sme nástroj, máme AI. To nie je implementácia.

Ako teda vyzerá optimálny postup?

Štát musí začať prakticky. Najskôr vyškolením ľudí na bezpečné používanie základných, verejne dostupných AI nástrojov, aby rozumeli ich možnostiam, limitom a rizikám. Aj preto, aby sme predchádzali tzv. fenoménu shadow AI, teda situácii, keď zamestnanci používajú AI neformálne, bez pravidiel, bez ochrany dát a bez toho, aby organizácia vedela, čo sa s informáciami deje.

Druhým krokom je zmapovať vybrané procesy vo verejnej správe. Nie každý proces má zmysel automatizovať a nie všade je AI správna odpoveď. Musíme vedieť povedať, aký problém riešime, aké dáta potrebujeme, aký bude prínos, aké budú budúce prevádzkové náklady a kto nesie zodpovednosť. Až potom majú prísť menšie pilotné projekty. Začať treba jednoduchšími a bezpečnejšími procesmi, napríklad podporou pri spracovaní a kategorizácii e-mailov, rozpoznávaním dôležitosti podaní, sumarizáciou dokumentov alebo podporou úradníkov pri rutinných administratívnych úlohách. Po otestovaní a vychytaní chýb môžeme zväčšovať rozsah aj ambíciu. Dobrou správou je, že prvé lastovičky už existujú, napríklad v zdravotníctve. Práve tam AI ukazuje obrovský potenciál, ale aj potrebu prísnej kvality, bezpečnosti, overenia a jasnej ľudskej zodpovednosti.

Jednou z veľkých tém v Európe je technologická a dátová suverenita. Čo musí Slovensko urobiť v najbližších rokoch, aby v ére AI nebolo len používateľom cudzích platforiem, ale malo kontrolu nad vlastnými dátami, talentom a kritickou infraštruktúrou?

Debata o technologickej a dátovej suverenite je jednou z najzásadnejších debát najbližších rokov. Nie je to technokratická téma. Je to otázka zachovania vlastnej identity, nezávislosti a schopnosti Európy samostatne rozhodovať. Ak dáme najvyspelejším technológiám prístup k citlivým dátam o našich občanoch, firmách, verejných službách, zdravotníctve, energetike alebo správaní spoločnosti, nedávame von len dáta. Dávame von schopnosť analyzovať nás, predvídať nás a časom aj ovplyvňovať, aké tovary, služby a riešenia sa nám budú ponúkať. Ak túto schopnosť nebudeme mať aspoň čiastočne pod vlastnou kontrolou, skôr či neskôr stratíme svojprávnosť ako kontinent. Budeme používateľmi cudzích platforiem a plniteľmi cudzích zadaní. To nechce Európa a nemôže to chcieť ani Slovensko.

Kde hľadať východisko z tejto situácie?

Je dôležité, že Európska komisia túto tému už neberie len ako reguláciu, ale aj ako priemyselnú, dátovú a infraštruktúrnu politiku. Hovoríme o investíciách do výpočtovej kapacity, AI fabrík, dátových priestorov, cloudovej infraštruktúry, talentu, podpory firiem a zavádzania AI v strategických sektoroch. Len regulácia už nestačí. Ak chceme dôveryhodnú AI podľa európskych pravidiel, musíme mať aj európske kapacity, ktoré ju umožnia vyvíjať a prevádzkovať.

Pre Slovensko z toho vyplývajú praktické úlohy. Po prvé, musíme vedieť, ktoré dáta sú pre štát kritické a ako s nimi bezpečne pracovať. Po druhé, musíme budovať dátovú kvalitu a interoperabilitu, lebo bez kvalitných dát neexistuje kvalitná AI. Po tretie, pri verejných obstarávaniach a digitálnych službách musíme rozmýšľať, kde budú dáta uložené, kto k nim má prístup, aké modely sa používajú a či sa vieme vyhnúť technologickému uzamknutiu.

A napokon musíme investovať do ľudí. Suverenita nie je len o cloude a serveroch. Je aj o tom, či máme odborníkov, ktorí rozumejú AI, dátam, kyberbezpečnosti, verejnej správe a regulácii. Slovensko nemusí byť technologický ostrov, ale nesmie byť digitálna kolónia.

V ktorých oblastiach má Slovensko potenciál vytvárať vlastné AI know-how a riešenia?

Slovensko by nemalo predstierať, že bude súťažiť s najväčšími svetovými hráčmi vo vývoji univerzálnych frontier modelov. To pre krajinu našej veľkosti nie je realistická ambícia. Máme však oblasti, kde vieme vytvárať vlastné know-how a riešenia na európskej úrovni. Prvá oblasť je infraštruktúra. AI nie je len softvér. AI je aj energia, výpočtová kapacita, dátové centrá, konektivita, chladenie, bezpečnosť a prevádzková spoľahlivosť. Slovensko má predpoklady, aby sa stalo zaujímavým miestom pre budovanie modernej infraštruktúry dátových centier a výpočtových kapacít. Ak Európa hovorí o AI factories a AI gigafactories, Slovensko by nemalo stáť bokom. Musíme sa pýtať, akú časť tejto európskej infraštruktúry vieme pritiahnuť alebo vybudovať u nás.

Druhou oblasťou je priemysel. Slovensko je priemyselná krajina so silným automobilovým ekosystémom, dodávateľskými reťazcami a vysokou mierou automatizácie vo fabrikách. Práve tu vidím veľký potenciál. Nemusíme sa pozerať len na výrobu áut tak, ako ju poznáme dnes. Musíme sa pýtať, ako sa slovenský priemysel vie posunúť smerom k výrobe autonómnych dopravných prostriedkov, inteligentných strojov, robotických systémov alebo komponentov pre humanoidné roboty. Toto je jedna z veľkých šancí Slovenska: fyzická AI. Teda AI, ktorá nezostáva v aplikácii alebo cloude, ale vstupuje do reálneho sveta – do mobility, výroby, logistiky, zdravotníckych zariadení, energetiky alebo služieb. Slovensko má na to dobrý základ, pretože máme priemysel, technické univerzity, dodávateľov, inžinierov a skúsenosť s výrobou zložitých systémov vo veľkom rozsahu.

Tretia oblasť je aplikovaná AI v sektoroch, kde máme reálnu expertízu: zdravotníctvo, priemysel, energetika, kyberbezpečnosť a verejná správa. Naša šanca nie je kopírovať Silicon Valley. Naša šanca je spájať kvalitné dáta, doménovú expertízu a konkrétne potreby praxe.

Čo dnes Slovensku v oblasti AI chýba najviac – peniaze, talent, dáta, infraštruktúra alebo politická odvaha robiť rýchle rozhodnutia?

Nemyslím si, že Slovensku chýba len jedna vec. Peniaze, talent, dáta, infraštruktúra aj politické rozhodnutia sú dôležité. Ak by som však mal pomenovať najväčší problém, tak je to schopnosť ťahať za jeden povraz pri strategických témach. AI je presne ten typ témy, pri ktorej si nemôžeme dovoliť rozmýšľať v horizonte jedného volebného obdobia. Budúcnosť sa nás nebude pýtať, kto bol alebo nebol v danom čase vo vláde. Bude sa pýtať, či sme ako krajina využili príležitosť, keď sme mali relatívne dobrú východiskovú pozíciu.

Spomínali ste, že Slovensko má priemysel, technicky zdatných ľudí, univerzity, šikovné firmy, skúsenosť s automatizáciou… To nie je málo. V čom je teda problém?

Problém je, že tieto prvky často nedokážeme spojiť do jednej vykonateľnej stratégie, ktorú štát, firmy, akademický sektor a regióny ťahajú spolu. Implementácia AI do národného hospodárstva nie je beh na sto metrov. Je to skôr maratón vo veľmi vysokom tempe – a navyše za veľmi premenlivých a nepredvídateľných poveternostných podmienok. Technológie sa menia, regulácia sa vyvíja, geopolitická situácia sa mení, kybernetické riziká rastú a konkurencia nespí.

Preto potrebujeme kombináciu odvahy a vytrvalosti. Odvahu robiť rýchle rozhodnutia tam, kde sa netreba donekonečna analyzovať. Zároveň však vytrvalosť budovať dáta, infraštruktúru, talent a pravidlá dlhodobo. Nestačí jeden grant, jedna stratégia alebo jeden pilot. Potrebujeme kontinuitu. Ak sa nám podarí vytvoriť spoločenskú a politickú dohodu, že AI je strategická priorita krajiny, nie téma jednej vlády alebo jedného rezortu, potom máme šancu. Ak nie, budeme robiť veľa izolovaných aktivít, ale unikne nám systémová príležitosť.

Na ITAPA podujatiach patríte k spíkrom, ktorí sa na pódium vracajú opakovane. Čo bude kľúčovým posolstvom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR na Jarnej ITAPA 2026?

Kľúčovým posolstvom nášho rezortu bude, že pri AI sa musíme posunúť z fázy nadšenia do fázy zrelej a zodpovednej implementácie. Mali by sme sa pripraviť na to, že v dohľadnom čase opadne prvotný ošiaľ okolo AI. Nebude to možno téma, ktorá bude každý deň zapĺňať titulky médií. Príde určité vytriezvenie. Niektoré organizácie budú musieť priznať aj reputačné alebo ekonomické straty, ktoré vyplynú zo zle nastavenej implementácie, z prehnaných očakávaní alebo z toho, že si pomýlili nákup nástroja so skutočnou transformáciou. To však neznamená, že AI odíde. Práve naopak. AI tu zostane a bude čoraz viac možností, z ktorých si budeme môcť vyberať. Pravdepodobne pribudne viac tematicky, sektorovo a odborovo špecializovaných riešení – pre zdravotníctvo, priemysel, verejnú správu, energetiku, dopravu, kyberbezpečnosť alebo vzdelávanie.

Preto je dnes najdôležitejšie, aby sme na sebe pracovali. Aby sme ako štát, firmy aj spoločnosť lepšie rozumeli tomu, čo AI vie, čo nevie, kde prináša reálny prínos, kde vytvára riziká a kde má prirodzené obmedzenia. Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní klásť správne otázky: Aký problém riešime? Máme na to dáta? Aký bude prínos? Aké sú riziká? Kto nesie zodpovednosť? Ako to budeme merať? Čo sa stane, ak sa systém pomýli? Moje posolstvo je jednoduché: implementujme AI so zdravým sedliackym rozumom. Ambiciózne, ale nie bezhlavo. Profesionálne, ale nie módne. Rýchlo tam, kde je to bezpečné a dáva to zmysel, ale opatrne tam, kde môže chyba poškodiť človeka, firmu alebo dôveru v štát.

Minimálne štát nepotrebuje vyhrať žiadne preteky v rýchlosti nasadzovania AI. Štát potrebuje vybudovať schopnosť používať AI rozumne, bezpečne a s merateľným prínosom.

---

Radoslav Štefánek vystúpi počas DIGI DAY (18. júna) v paneli Cesta Slovenska k AI líderstvu: AI stratégia pre Slovensko, v diskusii Slovensko má AI stratégiu. Čo teraz? a v 1on 1 rozhovore Pravidlá hry: ako regulovať AI?.

Neváhajte a zabezpečte si vaše miesto. Registrovať sa môžete tu.