Starnutie populácie, nedostatok zdravotníckeho a sociálneho personálu a rastúci počet ľudí, ktorí chcú alebo môžu čo najdlhšie zostať vo vlastnom domácom prostredí, menia spôsob poskytovania starostlivosti. Digitálne technológie môžu pomôcť zabezpečiť, aby sa informácia o potrebe pomoci alebo neobvyklej situácii dostala včas k tomu, kto môže reagovať – od blízkej osoby či komunity až po profesionálneho poskytovateľa starostlivosti. Dôležité pritom nie je len vedieť, čo sa deje a koho sa situácia týka, ale aj poznať jej priestorový kontext – pravdepodobná lokácia môže pomôcť situáciu lepšie vyhodnotiť a skrátiť čas potrebný na reakciu. Nie každá forma dohľadu musí byť telemedicínou a nie každá situácia vyžaduje medicínsky certifikované zariadenie; dostupnejšie orientačné merania môžu slúžiť ako prvý signál, ktorý upozorní na potrebu ďalšieho overenia. Takto vytvorená digitálna podporná vrstva môže pomáhať udržať človeka čo najdlhšie v domácom prostredí, zapájať jeho blízkych a komunitu a podľa potreby plynulo nadviazať na profesionálnu sociálnu alebo zdravotnú starostlivosť.