Od zrodu slova robot v Trenčianskych Tepliciach po dnešné humanoidy – cesta bola plná nápadov aj technických míľnikov. Prednáška robota Unit G1 zhrnula, čo umožnilo skok v schopnostiach, ako sa stroje učia a kde po nich rastie dopyt. Prinášame hlavné body bez žargónu a s dôrazom na súvislosti.
Motory, senzory, batérie a mozog na palube
Pokrok v humanoidnej robotike dnes ťahajú lepšie a dostupnejšie motory; čím rýchlejšie a presnejšie ich vie palubný počítač riadiť, tým plynulejšie a zložitejšie pohyby vznikajú. Ide o postupnú evolúciu, no na horizonte sa spomínajú aj možné „umelé svaly“, ktoré by znamenali prelom. Senzory sú ďalšia časť skladačky: od hĺbkových kamier a lidarov cez gyroskopy až po mikrofónové polia. Novinkou sú aj spektrálne kamery, ktoré rozširujú, čo všetko robot vníma.
Základom mobility sú batérie; bez nich by sa nič z vyššie uvedeného nepohlo. Dnes už umožňujú bežnú prevádzku, no výdrž býva obmedzená – napríklad Unit G1 zvládne približne dve hodiny a potrebuje výmenu, hoci trendom je aj samonabíjanie vrátane bezdotykového. Riadenie zabezpečuje palubný počítač, ktorý má mať výkon na simulovanie okolia popri chode robota – podobne, ako si človek v mysli skúša rôzne možnosti. Pomáhajú tomu architektúry, ktoré minimalizujú prenosy medzi CPU a GPU, napríklad Jetson Orin; objavujú sa aj verzie, kde sa „na palubu“ zmestí malý jazykový model, ako spomenutý Jetson Tor s Deep Seek chatbotom.
Učenie v simulácii a dopyt po humanoidoch
Za schopnosťami humanoidov stojí predovšetkým umelá inteligencia založená na hlbokých neurónových sieťach. Dnes ide často o základné a multimodálne modely, ktoré prepájajú jazyk, obraz a motoriku. Trénujú sa aj pomocou odmien a trestov, pričom výkonné simulátory a nástroje virtuálnej reality prenášajú do virtuálnych svetov dáta z reality. Vďaka tomu sa dá za hodiny natrénovať to, čo by sa na skutočnom hardvéri učilo roky.
Dopyt po humanoidoch rastie, lebo naše mestá a pracoviská sú navrhnuté pre ľudí – a teda aj pre stroje s ľudskými rozmermi a schopnosťami. Krajiny so starnúcou populáciou, ako Japonsko, hľadajú pomoc v opatrovaní; priemysel zas láka flexibilnejšia výroba. Silný záujem je aj v reklame a zábave, kým vojenský sektor sleduje potenciál nasadenia popri dronoch. Budúcnosť tak bude závisieť nielen od technológií, ale aj od toho, ako múdro ich využijeme.
