Humanoidné roboty už dnes presviedčajú komunikáciou a porozumením, no naozaj zručnými „rukami“ zatiaľ nedisponujú. Prednáška z Katedry aplikovanej informatiky na Matfyze v Bratislave ukázala, kde stojí výskum, aké sú šance v zdravotníctve a prečo je kľúčová dôveryhodnosť. Prinášame prehľad možností, limitov a odporúčaní pre ich rozumné nasadenie.
Kde sme dnes: silné stránky a slabiny
Najväčší pokrok nastal v komunikácii: roboty vedia viesť rozhovor, porozumieť scéne aj celkom dobre čítať emócie. Slabšia je však manipulácia – jemná motorika, taktilné vnímanie a propriocepcia výrazne zaostávajú. Dnes teda dokážu zaujať pozornosť, zhromažďovať a vyhodnocovať informácie či monitorovať situácie, no nie sú vhodné na manipuláciu s pacientom, operovanie ani plnohodnotnú náhradu sestry či opatrovateľa. Tieto zručnosti prídu až neskôr, v horizonte niekoľkých rokov, určite nie okamžite.
Zdravotníctvo: prínosy, riziká a ako začať
V praxi sa osvedčujú najmä komunikačné úlohy: napríklad spríjemnenie pobytu detských pacientov, znižovanie stresu, odovzdávanie informácií či zber dotazníkov. Výhodou humanoida je prispôsobenie na ľudské prostredie – vie otvoriť dvere, privolať výťah alebo zvládať jednoduché lokálne manipulácie. Robot je zároveň dobre dezinfikovateľný a odolnejší voči škodlivým vplyvom; v krízových situáciách môže „odventilovať“ agresiu, ktorá by inak smerovala na personál. Na mnohé ťažké alebo rutinné presuny však dnes lepšie poslúžia špecializované, nehumanoidné roboty.
S nasadením prichádzajú riziká: nespoľahlivosť v rušnom reálnom prostredí, zlá konektivita, nečakané situácie a limity učenia na príkladoch. Kľúčová je ochrana dát a kybernetická bezpečnosť, ale aj akceptácia zo strany personálu a pacientov vrátane jasných etických „mantinelov“. Odporúča sa pilot s úzko vymedzenou množinou činností a zrozumiteľnými metrikami úspechu. Najväčšou chybou je neurčitá alebo príliš široká ambícia – dobre zacielený pilot prináša rýchle a merateľné výsledky.
