Umelá inteligencia sama nevyrieši problémy slovenského zdravotníctva; bez kvalitných dát a infraštruktúry ju však nevieme zmysluplne využiť. Panel odborníkov sa zhodol, že AI‑ready nemocnica nie je nálepka, ale výsledok premyslenej digitalizácie, štandardov a práce s ľuďmi. Diskusia priniesla príklady, slepé uličky aj realistickú víziu, čo robiť hneď a čo určite nie.
Dáta, štandardy a interoperabilita
Panelisti sa zhodli, že jadrom je kvalita dát. Dnes sa v zdravotníctve často zapisujú „slohové práce“, ktoré sa medzi oddeleniami a nemocnicami ťažko spracúvajú a porovnávajú. Práve tu pomáha interoperabilita a medzinárodné štandardy ako HL7 či klinické slovníky typu SNOMED a LOINC, aby informácie mali zrozumiteľnú štruktúru. Dôležité je aj to, aby sa údaje zbierali pri zdroji — mnohé už existujú v prístrojoch a netreba ich prepisovať.
Súbežne sa objavujú praktické riešenia: automatizované vytváranie prepúšťacích správ z hospitalizačných dát s kontrolou lekára, inteligentná podpora DRG, čítanie snímok z CT/MR a patológie či digitalizovaná medikácia so znížením chýb v dávkovaní. Otvorená zostáva otázka interpretácie výsledkov — dátoví analytici potrebujú rozumieť zdravotníckym súvislostiam, inak hrozia nesprávne závery. Padla aj výzva na otvorené dáta: doteraz chýbala politická vôľa, no NCZI má začať pravidelne zverejňovať datasety, aby ich mohla využívať aj odborná verejnosť.
Ľudia, procesy a premena kultúry
Najväčšou prekážkou nie je technika, ale zmena myslenia. Rezistencia voči novinkám je prirodzená, najmä v tímoch s vyšším priemerným vekom; preto je nutná postupná práca s obavami, tutoriály, interná komunikácia a dôraz na prínosy pri každodennej práci. Formuláre nemajú byť nekonečné — systém má vyžadovať len nevyhnutné vstupy a zvyšok doplniť zo zdrojových dát či automatizácie. Cieľom je, aby digitalizácia uľahčila prácu a nezvyšovala administratívnu záťaž.
Keď sú procesy a systémy dobre nastavené, čas sa dá ušetriť vo veľkom. Podľa referenčného modelu HIMSS EMRAM môže digitalizácia na úrovni blízkej 6. stupňu skrátiť administratívu približne o 30 percent — nejde však o prepúšťanie, ale o viac času na pacienta a vyššiu bezpečnosť. Štát zároveň investuje do prístrojov, nemocničných informačných systémov, kyberbezpečnosti a centrálneho spracovania dát; čo pacient nevidí, tvorí základ pre všetko „viditeľné“. Výsledkom AI‑ready prístupu je nemocnica, kde technológia a ľudia ťahajú za jeden povraz a dáta sa menia na lepšie rozhodnutia, nie na ďalšie povinnosti.
