Diskusia odborníkov zo štátu a biznisu ukázala, že budovanie zdieľanej AI infraštruktúry môže štátu ušetriť peniaze a urýchliť inovácie. Kľúčom sú dobrá využiteľnosť výpočtových zdrojov, bezpečnosť dát a jasná prevádzková zodpovednosť. Popri vízii už bežia aj piloty – od spracovania dokumentov po prepis výpovedí.
Prečo zdieľať AI infraštruktúru
Grafická karta nie je drahá sama o sebe, drahá je nevyužitá – to bol hlavný ekonomický odkaz panelu. Malé inštitúcie riskujú, že si postavia vlastné minicentrá, kde GPU bežia len na 10–20 % a zvyšok času stoja. Zdieľaný, centrálne riadený model umožní kapacitu pružne prideľovať a zvýšiť jej využitie naprieč úradmi. Navyše znižuje duplicitu obstarávania a skráti čas, kým sa vôbec dá začať s prácou na riešeniach.
Praktickú lekciu priniesol príklad z biznisu: firma najprv prideľovala jednotlivcom „vlastné“ cloudové GPU a rýchlo narazila na neudržateľné faktúry. Zmena prišla, keď namiesto železa začala poskytovať prístup k už nasadeným modelom a len k časti kapacity, ktorú tímy potrebujú. Prevádzkové náklady klesli rádovo v desiatkach percent, pričom experimentovanie zostalo dostupné. Rovnaká logika zdieľania sa ponúka aj pre štát.
Dáta, bezpečnosť a otvorené technológie
Ministerstvo vnútra plánuje modernizovať vládny cloud tak, aby podporoval prevádzku AI modelov on‑premise. Dátová suverenita je zásadná: dáta úradov ani bezpečnostných zložiek nemajú opúšťať Slovensko a musia byť spracovateľné aj v odpojenom režime. Dôležitá je aj konzistentnosť výstupov – najmä pri rozhodovaní štátu, kde sa neočakáva, že rovnaká otázka prinesie o mesiac iné odpovede. Izolácia medzi organizáciami sa dá riešiť vrstvene: od kryptografickej ochrany a striktného sieťového oddelenia až po dedikovanú časť infraštruktúry pre najkritickejších nájomníkov.
Otvorený softvér znižuje riziko vendor lock‑inu a umožňuje odchod k inému dodávateľovi, no neznamená to, že je „zadarmo“. Slabinou je neistota dlhodobej podpory konkrétnych projektov, hoci komunita často rýchlo ponúkne alternatívy či forky. Pri kritickej infraštruktúre je preto rozumné kombinovať open source s komerčnou podporou a jasným SLA, aby v prípade problémov neboli správcovia sami. Platí to aj pre aktualizácie, bezpečnostné záplaty a reakciu na incidenty.
Kto to má riadiť a čo treba pre prax
Ministerstvo vnútra už dnes prevádzkuje vládny cloud a 24/7/365 dohľad, čo je pre menšie úrady nedosiahnuteľné. Prevádzku zdieľanej AI platformy by mal kryť tím SRE pre stabilitu, MLOps/AIOps pre životný cyklus modelov a governance pre prístupy a pravidlá. Keďže kvalifikovaných ľudí je málo, dáva zmysel centrálne „centre of excellence“ a partner so zodpovednosťou za podporu. SLA by mali byť pevné – otvorené technológie áno, ale s garantovanou službou za chrbtom.
Pilotné projekty už bežia: spracovanie neštruktúrovaných dokumentov pri povoľovaní pobytu cudzincov, prepis reči na text pri výpovediach, navigácia občana na portáli služieb a odľahčenie call centra. Na MVP treba tri veci: infraštruktúru v štátnych dátových centrách, AI expertízu (internú či dodávateľa) a jasného vlastníka výsledku na strane úradu. Najväčšou prekážkou je dnes chýbajúca AI‑ready infraštruktúra a pomalé obstarávanie; riešením je rýchle experimentovanie (POC), centralizovaná platforma a zdieľanie kapacít. Ambícia, kedy občan pocíti jednoduchosť na úrovni internet bankingu, zaznela optimisticky – jún 2026.
