Slovensko sa chce udržať v rýchlo sa meniacom svete umelej inteligencie, no dnes ťahá za kratší koniec. Diskutujúci sa zhodli, že bez dôvery a prepojenia vedy, biznisu a štátu, lepšieho prístupu k dátam a rozumnej infraštruktúry to nepôjde. AI je šanca zrýchliť služby a odbúrať byrokraciu, zároveň však prináša nové bezpečnostné a etické dilemy.
Prečo zaostávame a čo tomu chýba
Európa investuje do AI menej ako USA či Čína a Slovensko je v rámci regiónu na chvoste reťaze talentov. Kľúčovým problémom je nízka dôvera medzi vedou, biznisom a štátom, ktorá brzdí spoluprácu a rýchlu implementáciu. Silné sme v tvorbe stratégií, no slabé v tom, ako ich preniesť do praxe a zniesť riziko zlyhania.
Panelisti volali po posilnení výskumu a po skutočnom prepojení s priemyslom aj vládou – teda po „trojitej špirále“, ktorá u nás nefunguje konzistentne. Prvé kroky sa dajú začať medzi vedou a firmami a postupne vťahovať rozhodovaciu sféru. Príklady zo zahraničia ukazujú, že dôležité sú konkrétne problémy a spoločné tímy, nie len rámcové dokumenty.
Dáta, infraštruktúra a „naše“ modely
Aby sme boli úspešní, nemusíme budovať gigantické foundation modely od nuly. Stačí rozumne ladiť otvorené modely na naše potreby, čo si vyžaduje najmä talent, kvalitné dáta a adekvátny výpočtový výkon; náklady na dotrénovanie sú porovnateľné s projektmi za stovky tisíc eur. Popri tom treba riešiť dátovú suverenitu a právny rámec, aby citlivé údaje ostali chránené a spracované na Slovensku.
Najväčšou prekážkou je prístup k štátnym dátam – ich roztrieštenosť, nekompatibilné formáty a zložitá legislatíva. Riešením sú štandardizácia, digitalizácia a „sandboxy“ po vzore Estónska, kde môžu vedci a firmy bezpečne testovať. Fungovať vie aj model spolupráce: na QR platbách finančnej správy sa podieľali domáci dodávatelia i univerzita, a ministerstvo vnútra skúša AI cez piloty, ktoré najprv overí a až potom škáluje.
Talenty, startupy a dopad na spoločnosť
Slovenská AI diaspóra je silná a ochotná pomáhať – existujú iniciatívy, ktoré ju prepájajú s domácimi inštitúciami. Ak však chceme, aby vznikali nápady aj doma, potrebujeme jednoduchšie zakladanie firiem, prehľadnejšie dane a transparentné obstarávanie. Kapitálu je v Európe menej a „nálepka AI“ je dnes módna, no bez kvalitných dát a jasných use casov žiadny investor nepomôže.
AI môže výrazne odľahčiť papierovanie, zrýchliť služby a „dematerializovať“ štát, no administratívna záťaž sa môže v iných oblastiach aj zvýšiť. Popri prínosoch rastú riziká: deepfejky, imitácia hlasu či útoky nového typu menia pravidlá bezpečnosti aj to, ako rozlišujeme pravdu od fikcie. Preto potrebujeme nielen technológie a infraštruktúru, ale aj etické mantinely, kritické myslenie a dôveru medzi aktérmi, ktorí ich zavádzajú.
