Inovatívne lieky posúvajú liečbu od onkológie po psoriázu, no slovenský systém s nimi drží krok len pomaly. Odborníci varujú pred meškajúcimi procesmi a zároveň ukazujú, že múdre investície do liekov, dát a klinických štúdií vracajú pacientov do práce a šetria budúce náklady. Odkaz je jasný: inovácie sú podmienkou udržateľného zdravotníctva.
Kde sa zdravotníctvo zaseklo a kde svietia nádeje
Po minuloročnom zastavení kategorizácie nových liekov sa proces len nedávno opäť pohol: v marci pribudli prvé dva prípravky (onkologický pre metastatický karcinóm krčka maternice a biologický pre relabujúci/refraktérny mnohopočetný myelóm). Medzitým však slovenskí pacienti pol roka čakali bez nových možností – kým napríklad v Česku je moderná terapia pre pokročilú Parkinsonovu chorobu dostupná od marca minulého roka. Systémové svetielka nádeje existujú, no všetko je oneskorené a často o roky, vrátane čerpania investičných zdrojov. Rizikom je, že v čase kríz sa peniaze prelievajú inde a inovácie opäť cúvajú.
Diskusia zároveň pripomenula, že výdavky na lieky tvoria približne 19–21 % zdravotníckeho rozpočtu a sú relatívne dobre manažovateľné. Odborníci odhadujú, že rozumný medziročný rast na lieky má byť okolo 5–7 %, čo má pomôcť skrátiť medzeru v dostupnosti terapie. Predbežné čísla tiež ukazujú, že celkové náklady na lieky sa v roku 2024 vyvíjali podľa očakávaní. Kľúčové je však míňať tak, aby sa výsledky merali a vracali v podobe menšej chorobnosti a rýchlejšieho návratu do práce.
Čo už inovácie dokazujú pacientom
Moderné terapie zmenili starostlivosť pri viacerých diagnózach. Hepatitída C je dnes vďaka liečbe v drvivej väčšine prípadov vyliečiteľná a pri melanómoch či niektorých leukémiách sa prežitie výrazne predĺžilo. Pri diabete nové antidiabetiká a antiobezitiká zlepšujú kardiometabolické riziko a prinášajú aj trvalé chudnutie, čo sa premieta do menej komplikácií. Pri ulceróznej kolitíde a ďalších zápalových ochoreniach čriev dáva zmysel nasadiť účinnejšiu liečbu skôr, aby sa predišlo hospitalizáciám a operáciám.
Psoriáza je učebnicový príklad posunu terapeutických cieľov: od „zmiernenia“ k „čistej koži“ u väčšiny pacientov a zároveň k nižšiemu kardiovaskulárnemu riziku. V reumatológii je cieľom remisia, nie len utlmenie zápalu, a nové lieky to u veľkej časti pacientov dosahujú. Menej infarktov, bypassov či rehospitalizácií znamená úsporu pre systém a vyššiu kvalitu života. Ekonomický rozmer je zjavný aj pri onkológii: priemerná dĺžka práceneschopnosti žien s rakovinou prsníka sa pohybuje okolo 210 dní – včasná a cielenejšia liečba skracuje návrat do práce.
Ako investovať múdro: dáta, klinické štúdie a umelá inteligencia
Slovensko má nástroje na kontrolu hodnoty liekov (nákladová efektivita, zmluvy o zdieľanom riziku), no chýba komplexné meranie dopadov. Odborníci volajú po prepojení zdravotníckych a sociálnych dát a po pacientskych registroch, ktoré ukážu reálne prínosy liečby. Prvá „fiškálna“ analýza dopadov pri mnohopočetnom myelóme naznačila, že investícia do inovatívnej terapie vie priniesť návrat cez dane a nižšie transfery. Aby sa to podarilo vo väčšom, treba stabilnú, 10–15-ročnú víziu naprieč rezortmi.
Veľký potenciál majú klinické štúdie – pri rozumnom zjednodušení a centralizácii zmlúv by ich mohlo byť viac, čo prinesie špičkovú liečbu pacientom a príjmy nemocniciam. Odhady hovoria, že klinické skúšania už priniesli desiatky miliónov eur a pomohli tisíckam pacientov. Pomáha aj AI: rezort vysúťažil autokontúrovanie v radioterapii a celkovo je schválených viac než 2100 AI systémov ako zdravotníckych pomôcok. Vyvinúť nástroj na spracovanie onkologických záznamov v slovenčine stojí približne 1,5–2 milióny eur – suma, ktorá je v porovnaní s prínosom dát malá. Dotiahnuť sa na českú dostupnosť inovácií však bude trvať roky; bez dlhodobej stratégie a národných projektov to nepôjde.
