Alzheimerova choroba mení životy pacientov aj ich blízkych a na Slovensku rastie jej význam. Odborníci upozorňujú, že kľúčom je skoré zachytenie, rozumná prevencia a pripravený systém starostlivosti. Na obzore sú nové liečby, no prídu s nárokmi na diagnostiku, organizáciu aj financie.
Prečo prípady pribúdajú a kto nesie ťarchu
Diskutujúci sa zhodli, že najväčšiu ťarchu dnes nesú rodiny, kým štátna pomoc je obmedzená. Oficiálne štatistiky evidujú približne 30 000 ľudí ročne s diagnózami G30/F00, no odhady hovoria minimálne o dvojnásobku a bez jasného určenia štádia ochorenia. Mnohí pacienti sú vedení v psychiatrii, čo sťažuje celkový prehľad a plánovanie kapacít.
Otázka „omladzovania“ prípadov súvisí skôr s lepším záchytom a so zriedkavými dedičnými formami (menej než 5 %), nie so zmenou podstaty choroby. Najsilnejším známych rizikovým faktorom je varianta APOE4, ktorú nesie asi 15 % populácie (približne 829 000 ľudí), nejde však o diagnózu, iba o zvýšené riziko. Starnutie populácie môže podľa odhadov do roku 2050 výrazne zvýšiť počty pacientov; v diskusii padlo číslo až 850 000, keď do vysokého veku dorastú ročníky 1975–1980.
Ako rozpoznať a vyšetriť Alzheimerovu chorobu
Choroba prechádza od kognitívne normálneho stavu cez subjektívne ťažkosti a mierny kognitívny deficit až po demenciu. Cieľom je zachytiť pacienta už na konci preklinickej fázy, keď sú zásahy najúčinnejšie. Popri psychometrických testoch (na Slovensku sa testuje nový nástroj Recognita) tvorí diagnostickú „batériu“ magnetická rezonancia s hodnotením atrofie, pozitónová emisná tomografia zobrazujúca beta-amyloid a analýza mozgomiechového moku; genetika pomáha najmä pri zriedkavých rodinných formách.
O prevencii sa hovorí opatrne, no modifikovateľné faktory a životný štýl môžu ovplyvniť zápal, ktorý je dôležitým „motorom“ procesu. Prospešný je pravidelný pohyb, duševná aktivita a znižovanie expozície znečisteniu; v diskusii zazneli aj pamäťové tréningy a balneoterapia pre jej vplyv na zápal. Spomenuté boli aj doplnky (napr. pripravovaný Aven či Tebokan) – nejde o liečbu, skôr o podporu v raných štádiách a v rámci prevencie.
Liečba na obzore a čo to znamená pre Slovensko
Monoklonálne protilátky proti beta-amyloidu už v niektorých krajinách spomaľujú priebeh ochorenia, Európska únia je zatiaľ opatrná pre nežiaduce účinky. Odborníci očakávajú schválenie aj v EÚ a dostupnosť na Slovensku približne v roku 2027. Očakávaný efekt je predĺženie aktívneho fungovania rádovo o niekoľko mesiacov (spomínalo sa okolo ôsmich) u starostlivo vybraných pacientov – čím skôr sa začne, tým lepšie.
Príprava systému je kľúčová: skorý záchyt, potvrdenie diagnózy analýzou likvoru alebo PET, dostupné rádiofarmaká, pravidelné MR (3–4 ročne) a infúzne podávanie liekov. Dnes sa amyloidové PET vykonávajú len v jednom centre a v malých počtoch; v úvode sa ráta s niekoľkými stovkami vyšetrení a približne 200–300 liečenými pacientmi. Keďže liečba môže stáť 15–20 tisíc eur ročne na pacienta, bude nevyhnutné lepšie prepojiť zdravotnú a sociálnu starostlivosť, aby sa náklady a prínosy rozumne delili.
