Choroby nezaťažujú len zdravotníctvo, ale aj sociálny systém a štátny rozpočet. Nová metodika s fiškálnym pohľadom na choroby a lieky ukazuje, ako sa náklady prelínajú naprieč rezortmi a kde dáva zmysel investovať. Kľúčom bude prepojenie dát a lepšia motivácia hráčov v systéme.
Koľko nás stoja choroby: účet Sociálnej poisťovne
V roku 2023 sa na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplatilo takmer 600 miliónov eur. Krátkodobé ošetrovné (14 dní) stálo 35 miliónov eur a dlhodobé ošetrovné (až 90 dní) 3,2 milióna eur. Ide výlučne o dávky pre ekonomicky aktívnych poistencov, nie o zdravotnícke výdavky ani kompenzácie.
Výdavky medziročne rastú nielen pre chorobnosť, ale aj pre vyšší počet poistených, rast miezd (od ktorých sa odvíja výška dávky) a legislatívne zmeny. Pri invalidite dominujú nádory, ochorenia pohybového aparátu a obehovej sústavy; pri krátkej PN vedú respiračné infekcie, bolesti chrbta a prekvapivo aj črevné a iné infekčné ochorenia. Zneužívanie PN sa kontroluje, no naráža na nedostatok a vysoký vek posudkových lekárov.
Hľadanie hodnoty: nový fiškálny pohľad na liečbu
Rezort financií počíta s tým, že výdavky na zdravotníctvo ako podiel HDP budú dlhodobo rásť a financovanie sa bude musieť prispôsobiť demografii. Nová metodika neprináša náhradu dnešných prístupov, ale dopĺňa ich o schopnosť kvantifikovať dopady chorôb a liekov na sociálny systém, produktivitu a daňové príjmy. Pri veľkých skupinách pacientov (napr. alergie a astma či očkovanie) vie ukázať návratnosť investícií; lokálne dáta sú pritom kľúčové. Už dnes vidíme, že popri priamych zdravotníckych výdavkoch sú významné aj nepriamé náklady a straty príjmov štátu.
Prepojiť systémy: dáta, motivácie a ďalšie kroky
Dátové premostenie zdravotníctva a sociálneho systému je nevyhnutné: výmena medzi NCZI, zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou musí byť štandardná a zákonne podložená. Elektronická PN už pomáha, no slabým miestom je dlhodobá starostlivosť, ktorá je rozkročená medzi dva svety. Jasná stratégia zdravotníctva so zdieľaním dát a jednotnejším uchopením dlhodobej starostlivosti by mala byť prvým míľnikom.
Rovnako dôležité sú motivácie: ak následná starostlivosť po mozgovej príhode zníži budúce sociálne náklady, systém má vedieť takýto výsledok odmeniť (napr. formou “success fee” či pilotných health impact bonds). Takéto piloty si vyžadujú dostupné a prepojené dáta na priebežné vyhodnocovanie. Napokon, potrebujeme aj otvorenú spoločenskú debatu: zdravotníctvo má podporovať nielen produktivitu, ale aj kvalitu a spokojnosť života – a tomu prispôsobiť financovanie.