Telemedicína na Slovensku prešla od spochybňovania k reálnej potrebe. Pandémia urýchlila zmeny a ukázala, že kvalitná starostlivosť sa dá poskytovať aj na diaľku. Praktikujúci lekár opisuje, čo dnes funguje, kde narážame na bariéry a aký prínos môže mať digitálna starostlivosť pre pacientov aj systém.
Prečo telemedicína už nie je sci‑fi
Ešte pred pandémiou by diskusia o “online doktorovi” vyznela nepatrične, no realita sa rýchlo zmenila. Pri chronických ochoreniach, ako je srdcové zlyhávanie, je dlhodobé sledovanie a včasné zásahy kľúčové a telemonitoring vie takúto starostlivosť podporiť. Pacienta možno priebežne vzdelávať, posielať mu odporúčania a včas reagovať, keď údaje vybočia z normy.
Dôležité je, aby každá interakcia zanechala digitálnu stopu v ezdraví, teda v systéme NCZI, čo zvyšuje bezpečnosť aj kontinuitu starostlivosti. Takto chápaná telemedicína nie je “telefonát bez záznamu”, ale riadny výkon s dokumentáciou prístupnou ďalším lekárom. Prínosom je aj rýchle triedenie – od upokojenia pacienta s bežným problémom po urýchlené smerovanie tých, ktorí potrebujú akútnu pomoc.
Ako to funguje v praxi
Spoločnosť Medy prevádzkuje pre lekárov aplikáciu Medy MD a pre pacientov Medy App, pričom platforma je napojená na ezdravie. Konzultácie prebiehajú písomne, hlasom alebo videom, a sú šifrované a dokumentované. Tím všeobecných lekárov pre dospelých aj deti poskytuje starostlivosť 24/7, štandardne do 30 minút od prihlásenia do virtuálnej čakárne, čo počas sviatkov zreteľne odľahčilo akútne príjmy.
Telemedicína v ambulantnej praxi sa opiera aj o eRecepty a opakované predpisy, ktoré šetria čas lekárom aj pacientom. Existujú výkony pre telefonické či e‑mailové konzultácie, no ich poctivá dokumentácia je v bežnej prevádzke náročná; psychiatri majú navyše kód pre krízové intervencie online. Kľúčom je certifikácia platforiem podobne ako pri nemocničných systémoch, aby bolo jasné, čo je bezpečné a spĺňa požiadavky NCZI.
Čo brzdí a čo treba zmeniť
Slovenské zákony zatiaľ presne nedefinujú telemedicínu ani ukladanie a zdieľanie jej výstupov v ezdraví. Podľa kontroly NKÚ z roku 2022 je na Slovensku približne 80-tisíc zdravotníckych pracovníkov, ktorí môžu epzp používať, no vydaných bolo len necelých 10-tisíc kariet. Bez elektronickej identity je ťažké garantovať, kto čo zaznamenal, a obmedzuje to rozvoj plnohodnotných online výkonov. Potrebné sú aj jasné pravidlá úhrad, aby služby nemuseli dlhodobo financovať len poskytovatelia.
Kapacity systému sú preťažené: zhruba pol milióna zásahov záchraniek v roku 2022 bolo podľa prednášajúceho opodstatnených len asi v tretine prípadov. Preplnené urgentné príjmy a vysoký počet návštev v ambulanciách z časti tvoria stavy, ktoré možno vyriešiť na diaľku – upokojením, radou či eReceptom. Praktické projekty, napríklad telemonitoring fyziologických tehotenstiev Medy Baby v Česku s pripomienkami meraní, ukazujú, že digitálne nástroje vedia zvýšiť bezpečnosť aj komfort. Podobné prístupy pri chronických diagnózach by mohli znížiť blúdenie pacientov systémom a ušetriť čas lekárom tam, kde sú naozaj potrební.
