Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalý minister Michal Palkovič hovorí, že Slovensko súrne potrebuje reformu nemocničnej siete, ktorú treba prepájať s platbami podľa DRG. Vysvetľuje možnosti pre bratislavskú nemocnicu, pohľad na financovanie poisťovní a nástroje, ktoré môžu skrátiť čakanie a znížiť duplicity. Prioritami úradu sú aj stabilizácia súdnolekárskej a patologickej služby, elektronizácia a rozumné využitie umelej inteligencie.
Reforma siete nemocníc: medzi realitou a plánmi
Palkovič zdôrazňuje, že reorganizáciu nemocníc treba dotiahnuť, hoci jej aktuálny vývoj nepokladá za ideálny. Je to míľnik Plánu obnovy, no kľúčové je prepojiť ju s DRG, ktoré už beží aj s úhradovou časťou a môže urovnať sporné situácie. Rozhodnutia o konkrétnych nemocniciach (napríklad Brezno) podľa neho stoja na splnení podmienok a reálnom rozsahu služieb, pričom niektoré precedensy z minulosti nie sú vhodné do budúcna.
V Bratislave sa uvažovalo o viacerých lokalitách, no ako najpraktickejšie sa javí riešenie v Ružinove po vzore Banskej Bystrice – severná a južná veža v existujúcom areáli. Výhodou je hotová dopravná a technická infraštruktúra, vrátane plánovaného južného dopravného uzla, čo znižuje náklady oproti „zelenému poľu“. Rozhodnúť treba rýchlo, keďže výstavba potrvá roky a až potom bude možné systematicky utlmovanie starších areálov (napríklad Kramáre); horizont je odhadovaný na 8 až 10 rokov. Podmienkou je mať detailne spracovanú „bratislavskú os“ – teda plán presunov a kapacít.
Peniaze a regulácia poisťovní
Strop zisku poisťovní na úrovni 1 % dnes podľa Palkoviča nie je hlavný problém, lebo trh už roky nevykazuje významné zisky; dôležitejšie je, či je systém správne nastavený. Úrad chce do konca apríla vyhodnotiť prerozdeľovaciu vyhlášku za rok 2023 a zvážiť úpravy na rok 2024, keďže regulácia môže mať aj nežiaduce efekty na konkurenciu. K rozdielom medzi VšZP a súkromnými poisťovňami dodáva, že ide o efekt rozdelenia ústavnej starostlivosti – v roku 2023 sa uvádzala suma okolo 60 až 64 miliónov eur, no nový „split“ smerom k 62 % môže problém zjemniť. Zostatky na účtoch si netreba mýliť s hospodárskym výsledkom; poisťovne dividendu nevyplácali a pri nastavovaní pravidiel treba citlivo strážiť aj ich likviditu.
Pohotovosti, digitálne nástroje a priority úradu
Budúcnosť ambulantnej pohotovosti Palkovič vidí v jej približovaní k nemocničným urgentom, s jednotnou triážou a jasným navádzaním pacienta. Aplikácia na základnú „triáž“ detí môže pomôcť rodičom zorientovať sa a odhadnúť čakanie, no sama o sebe problém nevyrieši – musí byť prepojená na jednotlivé body a doplnená o zrozumiteľnú osvetu, že často netreba nikam chodiť. Kľúčové sú aj nástroje pre odborníkov: zdieľanie laboratórnych výsledkov by obmedzilo duplicitné odbery, no vyžaduje legislatívnu zmenu.
Projekt eLab podľa neho stojí na novele zákona 153, inak chýba vynútiteľnosť spoločných pravidiel; DRG je úspešný, no najlepšie sa posunie spoluprácou tímov ministerstva a úradu. Medzi bezprostredné priority ÚDZS patrí presun a dočasné zabezpečenie pracoviska súdneho lekárstva a patológie v Banskej Bystrici v spolupráci s Lučencom, a tiež projekt ePR, ktorý v oblasti úmrtí odstraňuje papier. Úrad plánuje cielene kontrolovať aj využívanie nakúpenej starostlivosti, napríklad v hospicoch, rehabilitácii a paliatívnej starostlivosti. Umelej inteligencii v diagnostike, najmä v patológii, Palkovič verí; súboj „AI vs. lekár“ podľa neho skončí remízou.
