Klinické štúdie nie sú len „laboratóriom firiem“. Prinášajú skorší prístup k liečbe pre pacientov, vzdelanie a prestíž pre lekárov a zlepšujú fungovanie zdravotníckeho systému. Slovensko si v nich udržiava solídnu pozíciu a má potenciál ešte rásť.
Čo získavajú lekári a nemocnice
Pre lekárov sú klinické štúdie školou aj motiváciou – rozširujú poznatky, porovnávajú terapie a nehľadia len na „jeden zvyčajný postup“. Klinické pracoviská sa učia presným procesom, ktoré zvyšujú efektivitu a kvalitu starostlivosti; neefektívna štúdia jednoducho neprejde. Medzinárodné skúšania prinášajú auditované výsledky, citácie a dobré meno, čo zvyšuje prestíž tímov. Navyše to pomáha udržať mladých lekárov na pracoviskách, pretože sú súčasťou atraktívneho a zmysluplného projektu.
Dopady na spoločnosť a budúcnosť skúšaní
Prínosy pre systém nie sú len o tom, že časť liečby „zaplati“ sponzor štúdie. Zavádzajú sa lepšie postupy a procesy, ktoré šetria čas aj náklady, a do projektu vstupujú celé tímy kvalifikovaných ľudí. Podľa odhadov z priemyslu môže byť čistý príspevok do zdravotníctva výrazný, s efektmi presahujúcimi priame investície. Slovensko pritom nie je na chvoste: za poslednú dekádu bolo u nás evidovaných približne 1 374 klinických skúšaní liekov v európskom registri, a pri prepočte na obyvateľov či HDP sa držíme na solídnom európskom priemere.
Budúcnosť urýchlia nositeľné senzory, prstene a hodinky, čipy či domáce prístroje, ktoré umožnia presné, priebežné sledovanie pacienta a decentralizované skúšania. Cieľom je testovať na širšej populácii, nie iba na úzkej skupine, aby sa prínos ukázal v reálnych podmienkach. Umelá inteligencia výrazne pomáha pri hľadaní a predklinickom testovaní molekúl, no samotné klinické skúšky nenahradí. Pre krajinu s piatimi miliónmi obyvateľov je šancou kvalitná národná dátová infraštruktúra a registre; ak ich vybudujeme, naše rôznorodé prostredie môže priniesť veľmi relevantné dáta a ešte väčší spoločenský zisk.
