Moderná medicína je vedecky overený systém prevencie, diagnostiky a liečby; moderné zdravotníctvo je sieť, ktorá tieto poznatky dokáže priebežne zavádzať a zlepšovať. Prednáška upozorňuje, že technológie samy o sebe nestačia – musia byť opreté o dôkazy, kvalitu a rozumné financovanie. Na Slovensku však narážajú na staré bariéry.
Prekážky: politika, kvalita, dáta a zákony
Slovenské zdravotníctvo trpí dlhodobým nezáujmom politických garnitúr a absenciou kontinuity zmien; vžitá téza, že „zdravotníctvo je čierna diera“, brzdí investície. Následkom je zaostávanie aj za krajinami V4 a slabé riadenie primárnej starostlivosti, čo sa naplno ukázalo počas covidu – Slovensko patrilo medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou. Bez kontroly nad primárnou sférou sa ťažko presadzujú rýchle a účinné zásahy.
Chýba zmysluplná kontrola kvality a nákladovej efektívnosti na všetkých úrovniach, veľké dáta sú zle štruktúrované a informačné systémy neprepojené. Nemáme robustné registre, ktoré by automaticky čerpali údaje z nemocničných systémov a umožnili porovnateľné hodnotenie. Archaická legislatíva o zdravotnej dokumentácii bráni efektívnej práci a drží zdravotné sestry v administratíve namiesto starostlivosti o pacienta. Potrebný je jednotný koncept dát, tlak na meranie kvality a kompetentné vyhodnocovanie výsledkov.
Digitál, ktorý pomáha: od EKG po predikciu rizika
V primárnej starostlivosti má potenciál klinické rozhodovanie podporené algoritmami, práca s dokumentáciou, integrácia senzorov (hodinky, prstene), riadenie zdravia populácie, predikcia rizika a aj vzdelávanie pacientov. Príkladom racionalizácie je tzv. blok pravého ramienka na EKG, ktorý má približne 8 % ľudí; ak všetkých posielame zbytočne ku kardiológovi, stojí to ročne asi 3 milióny eur. Pomôcť môže aplikácia, ktorá nafotí EKG a pomocou umelej inteligencie ho presne interpretuje, no vyžaduje veľké tréningové databázy – doma ich nemáme, preto sa siahlo po zahraničných dátach. Adopcia takýchto nástrojov u nás naráža skôr na nedôveru než na reálne limity technológie.
Pri akútnom infarkte treba upchatú vencovú tepnu otvoriť do dvoch hodín; tradičné EKG správne označí len asi polovicu pacientov a oneskorenie zdvojnásobuje ročnú mortalitu. Digitálne nástroje dokážu „vyčistiť“ nekvalitné záznamy z terénu, vysvetliť, prečo dávajú konkrétny záver, a z 12-zvodového EKG odhadnúť aj rýchlosť progresie aortálnej stenózy, čím znižujú zbytočné návštevy echokardiografie. Aby mali zmysel, musia byť prepojené s úhradami a kontrolou kvality: dnes stojí moderná sála popoludní prázdna, lebo poisťovne neplatia výkony nad limit, hoci čakacie lehoty siahajú do 18 mesiacov. Technológie sú šanca, no len vtedy, keď ich sprevádza dôkaz, transparentné meranie výsledkov a férové financovanie.
