Obranné inovácie na Slovensku už dávno nie sú len o zbraniach, ale o prepojení výskumu, podnikania a štátu. Panel o akcelerátore DIANA a NATO Inovačnom fonde ukázal, ako sa do tohto ekosystému zapája Slovensko a kde ležia šance pre domáce firmy.
DIANA a NATO Inovačný fond: čo prinášajú
Slovensko je nielen prispievateľom, ale má aj rozhodovaciu pozíciu v správe akcelerátora DIANA a spolupodieľa sa na tvorbe jeho dokumentov. Cieľom je, aby sa domáci ekosystém aktívne zapájal do výziev, namiesto role pasívneho pozorovateľa. Zástupcovia rezortu obrany zdôraznili, že ide o príležitosť s reálnym vplyvom na smerovanie obranných technológií.
DIANA prepája podporu od nápadu cez testovanie až po uvedenie na trh, pričom vyzdvihuje technológie s dvojitým (civilným aj obranným) využitím. NATO Inovačný fond funguje mimo priameho prostredia NATO ako verejno-súkromné partnerstvo, aby investície neboli viazané na grantovú logiku. Ide o dlhodobé nástroje: DIANA je plánovaná na približne 25 rokov, fond na 15 rokov.
Ekosystém doma: kontakt, testovanie, výsledky
Ministerstvo obrany vytvorilo kontaktný bod a strategickú jednotku, ktorá firmám vysvetľuje podmienky a prepája ich na tím DIANA či na fond. Za dva roky viedlo konzultácie s minimálne päťdesiatimi firmami naprieč spektrom od startupov po malé a stredné podniky. Dôraz sa kladie na bezpečnosť a preverovanie partnerov, keďže ide o obranný sektor.
Podľa údajov zo správnej rady bolo zo Slovenska podaných 22 žiadostí, ďalšie štyri firmy si otvorili konto v systéme a aspoň dve postupujú do druhého kola pohovorov. Slovensko zároveň vyznačilo na mape aliancie šesť testovacích centier v oblastiach robotiky, biotechnológií či vesmírnych technológií. To umožní startupom testovať riešenia doma, v spolupráci s univerzitami. Z diskusie zaznelo aj, že firmy prichádzajú najmä s riešeniami v kybernetike, umelej inteligencii, robotike, kvantových technológiách a energetickej efektívnosti.
Univerzity, dual-use a rady pre firmy
Akademická sféra je poradným partnerom DIANA a ponúka testovaciu infraštruktúru aj odborníkov pre pilotné projekty. Univerzity udržiavajú kontakty s absolventmi a ich nápadmi, pomáhajú s transferom technológií a ochranou duševného vlastníctva. Zaznel aj príklad študentského „valivého dronu” či úprav poľnohospodárskeho robota na splnenie vojenských kritérií — dôkaz, že civilné riešenia sa dajú premostiť do obrany.
Firmám panelisti odporúčajú „neexperimentovať” s podaniami naslepo a najprv kontaktovať kontaktný bod na ministerstve obrany, ktorý pomôže posúdiť vhodnosť riešenia a proces prihlášky. Konkurencia je vysoká a zlyhané, zle zacielené podanie môže predstavovať reputačné riziko. Blížia sa výzvy zamerané na ľudské zdravie a biotechnológie a v budúcom roku sa počíta s približne desiatimi výzvami. Kľúčové je myslieť na dvojité využitie — často stačí upraviť existujúcu technológiu tak, aby riešila aj bezpečnostné potreby.
