Náš vládny cloud sa začal budovať v roku 2014 vytvorením základných súvisiacich pravidiel a vízií. Rozhodlo sa, že Slovensko bude jedna z mála krajín s takzvanou cloud-first stratégiou v rámci ktorej by štátne organizácie u nás mali namiesto vlastnej infraštruktúry využívať prioritne služby centrálneho vládneho cloudu.
Odvážne sa vtedy deklarovali moderné a progresívne vlastnosti vznikajúceho cloudu: efektívna infraštruktúra, lacná prevádzka, dynamická škálovatelnosť, vysoká bezpečnosť a dostupnosť, komplexná automatizácia.
Tieto očakávania sa, vecne povedané, nenaplnili. Posúďte sami: je náš vládny cloud porovnateľný s platformami komerčných poskytovateľov? Je efektívnejší, lacnejší, vie rýchlo škálovať?
Prinajmenšom zvláštne pôsobí rozhodnutie služby vládneho cloudu nespoplatňovať. Ako manažovať dopyt po niečom, čo sa ponúka zdarma? Ako ustrážiť aby sa drahá infraštruktúra stavaná na vysokú dostupnosť či bezpečnosť nezaplnila aplikáciami či dátami ktoré tieto vlastnosti nevyžadujú? Ani bežná agenda štátnej správy v papierovej forme neleží v prísne strážených či draho vybudovaných trezoroch.
Je rok 2021, súvisiace technológie postúpili, zmenil sa trh cloudových služieb. Najviac sa však zmenila základná filozofia budovania cloudu, tou je dnes snaha o maximálnu nákladovú efektivitu.
Vo svetle týchto zmien je preto azda najväčšou chybou deklarovať cieľ v podobe konkrétnej podoby samotného vládneho cloudu. Skutočný cieľ nemá byť cloud, ale - prevádzková efektivita. Cloud je len možný prostriedok.
VIDEOZÁZNAM
Odvážne sa vtedy deklarovali moderné a progresívne vlastnosti vznikajúceho cloudu: efektívna infraštruktúra, lacná prevádzka, dynamická škálovatelnosť, vysoká bezpečnosť a dostupnosť, komplexná automatizácia.
Tieto očakávania sa, vecne povedané, nenaplnili. Posúďte sami: je náš vládny cloud porovnateľný s platformami komerčných poskytovateľov? Je efektívnejší, lacnejší, vie rýchlo škálovať?
Prinajmenšom zvláštne pôsobí rozhodnutie služby vládneho cloudu nespoplatňovať. Ako manažovať dopyt po niečom, čo sa ponúka zdarma? Ako ustrážiť aby sa drahá infraštruktúra stavaná na vysokú dostupnosť či bezpečnosť nezaplnila aplikáciami či dátami ktoré tieto vlastnosti nevyžadujú? Ani bežná agenda štátnej správy v papierovej forme neleží v prísne strážených či draho vybudovaných trezoroch.
Je rok 2021, súvisiace technológie postúpili, zmenil sa trh cloudových služieb. Najviac sa však zmenila základná filozofia budovania cloudu, tou je dnes snaha o maximálnu nákladovú efektivitu.
Vo svetle týchto zmien je preto azda najväčšou chybou deklarovať cieľ v podobe konkrétnej podoby samotného vládneho cloudu. Skutočný cieľ nemá byť cloud, ale - prevádzková efektivita. Cloud je len možný prostriedok.
VIDEOZÁZNAM
Prihláste sa na Jarná ITAPA 2024
Martin Sulík
Vyštudoval softvérový dizajn a programovanie na Fakulte riadenia a velenia Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Má bohaté skúsenosti v bankovom sektore, kde si počas jedenástich rokov prešiel rôznymi pozíciami. Pracoval ako programový analytik, integračný architekt, architekt IT infraštruktúry, bezpečnostný a podnikový architekt a taktiež sa podieľal na vývoji mobilných aplikácií.
Niesol zodpovednosť za výber, implementáciu, integráciu a prevádzku informačných systémov v bankách. Deväť rokov pracoval v konzultačnej spoločnosti Fairdyne, kde spolupracoval na projektoch, ktoré súviseli s riadením IT, riadením podnikov, architektúry IT aplikácií, dátovej architektúry, bankovej stratégie, obchodnej ana…
Zobraziť viac informácií o spíkrovi
