Rozhovor so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR - Patrikom Krauspe.

Odolnosť štátu v digitálnom veku znamená viac než len ochranu IT systémov. Ako je Slovensko pripravené na situácie, keď kybernetický incident zasiahne fungovanie kľúčových služieb alebo kritickej infraštruktúry?

Odolnosť štátu dnes nemožno vnímať len ako ochranu serverov či dátových centier. Predstavuje schopnosť štátu zachovať fungovanie kľúčových služieb aj v prípade vážneho incidentu – či už ide o kybernetický útok, technický výpadok alebo kombinovanú krízovú situáciu. Slovensko v posledných rokoch významne posilnilo svoje kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry aj krízového riadenia. Vychádzame pritom nielen z poznatkov získaných pri reálnych incidentoch, ale aj z pravidelného overovania pripravenosti prostredníctvom cvičení. Zároveň si uvedomujeme, že digitálne hrozby sa vyvíjajú mimoriadne dynamicky. Preto sa nesústredíme iba na prevenciu, ale aj na schopnosť zvládať dôsledky incidentov, obnovovať prevádzku a zabezpečiť kontinuitu služieb pre občanov. Mimoriadne dôležitá je aj spolupráca štátu, samospráv, bezpečnostných zložiek a súkromného sektora. Práve efektívne zdieľanie informácií a koordinovaný postup budú rozhodujúcimi faktormi pri zvládaní budúcich kríz.

Energetika, doprava či komunikácie sú čoraz viac závislé od technológií. Ktoré oblasti považujete za najväčšiu prioritu z pohľadu ochrany a odolnosti štátu?

Za najdôležitejšie považujeme oblasti, ktorých výpadok by mal bezprostredný dopad na bezpečnosť štátu a každodenný život občanov. Ide najmä o energetiku, komunikačné siete, zdravotníctvo, dopravu a informačné systémy verejnej správy. Dnes už totiž nehovoríme len o ochrane fyzickej infraštruktúry. Elektrické siete, nemocnice, dopravné systémy či krízové linky sú úzko prepojené s digitálnymi technológiami. Ich narušenie môže veľmi rýchlo ovplyvniť fungovanie celej spoločnosti. Preto sa sústreďujeme na budovanie odolných systémov, záložných riešení, bezpečných komunikačných kanálov a zároveň na prípravu odborníkov, ktorí tieto systémy spravujú. Rovnako dôležité je pravidelné preverovanie pripravenosti a schopnosti jednotlivých inštitúcií spolupracovať v mimoriadnych situáciách. Kľúčová je tiež spolupráca štátu s prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry, keďže významná časť týchto systémov nie je v priamej správe štátu.

Krízové situácie môžu nastať veľmi rýchlo a často presahujú kompetencie jednej inštitúcie. Čo bude rozhodujúce pre to, aby štát vedel počas krízy reagovať koordinovane a zachovať kontinuitu služieb pre občanov?

Rozhodujúca bude koordinácia, pripravenosť a schopnosť rýchlo zdieľať informácie. Moderné krízy spravidla nezasahujú len jednu oblasť – prepájajú bezpečnostné, technologické aj spoločenské riziká. Tomu musí zodpovedať aj reakcia štátu. Z pohľadu Ministerstva vnútra SR je prioritou mať funkčné a v praxi využiteľné mechanizmy krízového riadenia, jasne nastavené kompetencie a spoľahlivé komunikačné kanály medzi všetkými zainteresovanými zložkami.

Súčasťou tejto pripravenosti je aj budovanie záložných komunikačných systémov. Príkladom sú európske projekty Govsatcom a IRIS², ktoré majú zabezpečiť odolnú satelitnú komunikáciu aj v krízových situáciách a počítajú s využitím post-kvantového šifrovania. Rovnako dôležitá je schopnosť štátu zachovať dôveru verejnosti prostredníctvom rýchlej, presnej a transparentnej komunikácie. Krízová pripravenosť dnes nie je len otázkou technológií. Je predovšetkým otázkou procesov, spolupráce a schopnosti prijímať rozhodnutia v reálnom čase.

Na ITAPA podujatiach patríte k spíkrom, ktorí sa na pódium vracajú opakovane. Čo bude kľúčovým posolstvom vášho rezortu na Jarnej ITAPA 2026?

Diskusia sa sústredí na to, ako budovať moderný štát, ktorý dokáže využívať prínosy digitalizácie a zároveň si zachováva vysokú mieru bezpečnosti, odolnosti a pripravenosti na nové typy hrozieb. Digitalizácia nemá prinášať len vyšší komfort služieb pre občanov. Rovnako dôležité je, aby štát dokázal spoľahlivo fungovať aj v prostredí rastúcich bezpečnostných a technologických rizík. Ministerstvo vnútra SR preto venuje veľkú pozornosť témam krízového riadenia, ochrany kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti, ale aj využívaniu moderných technológií vrátane umelej inteligencie a post-kvantového šifrovania vo verejnej správe. Na konferencii chceme hovoriť predovšetkým o tom, ako prepájať inovácie s bezpečnosťou a ako budovať dôveryhodný, funkčný a odolný štát pripravený na výzvy digitálnej doby.

Patrik Krauspe vystúpi na Jarná ITAPA 2026 v 1on1 rozhovore Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku? počas SECURITY DAY (17. júna 2026) a v diskusiách Slovensko má AI stratégiu. Čo teraz? a Životné situácie bez behania po úradoch počas DIGI DAY (18. júna 2026).