Od autonómnych áut môžeme očakávať najmä bezpečnosť

Automobilky sa v súčasnosti pretekajú, ktorá z nich uvedie na trh ako prvá plne autonómne auto. Spoločnosť si od nich sľubuje, že budú bezpečnejšie a ekologickejšie ako dnešné vozidlá. Podarí sa však zodpovedať viaceré otázky – kto bude zodpovedný za prípadnú zrážku, alebo ako predísť kybernetickým útokom?


Celé to začal „americký zázrak“

Ľudstvo sníva svoj sen o autách bez nutnosti šoférovania už takmer storočie. Za začiatok „bezpilotnej“ éry sa považuje rok 1925. Bývalý konštruktér americkej armády Francis P. Houdina vtedy primontoval na legendárne americké auto Chandler obrovskú anténu a svoj projekt nazval American Wonder.

Nešlo však o autonómne vozidlo z dnešného pohľadu, aj keď vodič nemusel sedieť v jeho vnútri. V skutočnosti to však bolo veľké auto na diaľkové ovládanie a tak pri riadení bol v konečnom dôsledku rozhodujúci ľudský faktor a nie umelá inteligencia. American Wonder napokon žiadnym zázrakom nebol, keď jeho verejné testovanie skončilo neslávne – zrážkou s iným vozidlom.

V päťdesiatych rokoch sa testovali automobily, ktoré sa pohybovali na základe signálu detektorov umiestnených pri ceste. V sedemdesiatych rokoch sa Japoncom podaril ďalší prelom a to vývoj prvého inteligentného vozidla, ktoré sa rýchlosťou 30 km/h pohybovalo po vyznačených bielych čiarach.

Autonómne autá už jazdia po dnešných cestách

Hoci dnes médiá píšu o plne autonómnych autách ako o hudbe budúcnosti, je pravdou že súčasné vozidlá sú do istej miery autonómne. Medzinárodne zaužívanou je klasifikácia áut, ktorá určuje úroveň samostatnosti vozidla. Poznáme šesť levelov, počnúc nultým a končiac piatym.

Pri autách nultej úrovne ako napr. Fiat Punto sa musí vodič spoľahnúť sám na seba. Autám úrovne č. 1 (Kia Rio, Suzuki Swift) už vstupujú do riadenia rôzni asistenti ako adaptívny tempomat či automatické parkovanie. Vozidlá úrovne č. 2 (Audi A6, BMW 6 GT) už v istých podmienkach dokážu jazdiť samé, keď vedia napríklad núdzovo zabrzdiť v kolóne. Vodič však musí mať stále ruky na volante.

V súčasnosti je požívané vozidlo s najvyššou mierou autonómie na úrovni č. 3. Autu sa už prisudzuje umelá inteligencia, začína rozmýšľať za vodiča a ten nemusí ovládať volant. Predstaviteľmi tejto kategórie sú Tesla S či Audi A8.

Štvrtú úroveň niektoré automobilky sľubujú už v nasledujúcom roku. Vozidlá sa budú vedieť pohybovať bez zásahu vodiča, z ktorého sa tak stane pasívny pasažier. Autá sa budú vedieť pohybovať po vopred naplánovanej trase, no vodič bude stále zodpovedný za jazdu v meste. Konečnou plánovanou je úroveň č. 5, čo budú plne autonómne autá, schopné samostatne šoférovať za každých okolností.

Prepojené autá spočívajú v komunikácií

Slovné spojenie „autonómne autá“ je už dobre známy terminus technicus, no popri ňom sa hovorí aj o prepojených autách. Inteligentné vozidlá totiž nemajú vedieť len samostatne šoférovať ale aj navzájom komunikovať. Konečným cieľom je nielen komunikácia medzi jednotlivými vozidlami V2V (vehicle to vehicle) ale v konečnej fáze komunikácia s celou infraštruktúrou V2X (vehicle to everything).

Prepojené vozidlá tak komunikujú nie len s cloudom a s pešími účastníkmi premávky, ale napríklad aj so semaformi. Sú vybavené GPS snímačmi, kamerami, radarmi a lidarmi (laserové radary, ktoré na rozpoznávanie objektov na ceste používajú 3D moduláciu).

Je preto samozrejmé, že v konečnom dôsledku sa zmení aj infraštruktúra okolo nás. Automobilová veľmoc Nemecko už dnes testuje inteligentné semafory. Vozidlá na ceste sú vybavené komunikačnými senzormi a modulmi, vďaka čomu môže byť križovatka lepšie riadená. Tieto technológie výrazne zredukujú dopravné zápchy. Semafor poskytne vodičovi asistenciu alebo mu poradí ako prispôsobiť rýchlosť, aby optimálnym spôsobom stihol zelenú vlnu.

V autonómnych autách vidíme najmä bezpečnosť

Prvé zmienky o autonómnych autách pred niekoľkými rokmi privítal značný skepticizmus šoférov, ktorí sa zaprisahali, že do niečoho podobného nikdy nevstúpia. Podľa prof. Tatiany Kováčikovej zo Žilinskej univerzity by sme však mali vidieť v zavedení inteligentných vozidiel najmä bezpečnosť premávky.

„Základným cieľom, prečo sa prechádza na prepojené a plne autonómne vozidlá je bezpečnosť. Približne 90 percent všetkých nehôd je z dôvodu chyby vodiča a z toho tretina preto, že vodič nevenuje dostatočnú pozornosť riadeniu. Vplyv vodiča na bezpečnosť dopravnej premávky je preto veľmi vysoký,“ uviedla Tatiana Kováčiková pre Itapa.sk.   

Od zavedenia autonómnych áut si mnohí sľubujú pozitívny dopad na životné prostredie. Inteligentné vozidlo bude vedieť lepšie narábať so spotrebou, zvýši sa plynulosť premávky a odpadne problém s parkovaním v meste. Avšak podľa prof. Kováčikovej sa nemožno v oblasti ekologickej dopravy spoliehať len na nové technológie.

Ak sme dnes svedkami preplnených ciest autami s jedným pasažierom, nie je možné očakávať, že tento stav zanikne zavedením autonómnych áut. To by malo ísť ruka v ruke s tzv. carsharing či carpoolingom, teda zdieľaním áut. Najmä v našom regióne sme z historických dôvodov zaťažení na vlastníctvo auta, kým v západnej Európe je trend opačný a najmä mladí ľudia vyhľadávajú alternatívne spôsoby prepravy.

Etické otázky ešte nie sú zodpovedané

Autonómne vozidlá znamenajú pre mnohých aj sociálne hrozby. Jednou z nich je zánik niektorých povolaní ako taxikár či vodič kamiónovej dopravy. Podobné obavy sa však už objavujú od Veľkej priemyselnej revolúcie v 18. storočí, keď sa ľudia búrili proti strojom, ktoré im berú prácu. Automatizácia však vždy v histórii priniesla spoločenský a ekonomický progres.

Modelovým príkladom etickej otázky pri autonómnych autách je dilema, ktorého chodca uprednostniť v situácii, kedy už zrážke nie je možné zabrániť. Nie je ešte ukončená diskusia, kto bude v takom prípade niesť zodpovednosť. Dnes je to jednoduché - zodpovedný je takmer vždy vodič. Autonómne autá však budú komplexom, na ktorom sa bude podieľať výrobca auta, softvéru, telekomunikační operátori a v neposlednom rade bude prítomný pasažier.

Ako ochrániť IT bezpečnosť áut

V inteligentných autách bude silný IT faktor, dôležitou je tak kybernetická bezpečnosť. Jej zabezpečenie bude podľa prof. Kováčikovej spočívať v troch krokoch:

1. Zabránenie (prevencia) úniku informácií či bezpečnostnému ataku.

2. Ak taký útok príde, ako ho detegovať a ako reagovať v prípade, že takáto situácia nastane.

3. Plán ako minimalizovať útoky a keď už k ním dôjde, ako sa po nich čo najrýchlejšie zotaviť a dostať systém do pôvodného stavu.

Profesorka Kováčiková bude jedným zo spíkrov v bloku Smart mobilita na jarnej konferencii Itapa, ktorá sa uskutoční už v utorok 28. mája.


Prihláste sa na Medzinárodný kongres ITAPA 2019