Mesto budúcnosti

Aké bude mesto budúcnosti? Bude to temná vízia podobná mestu v Blade Runnerovi? Alebo bude udržateľné mesto bez emisií oxidu uhličitého, ako na CES v Las Vegas predstavila Toyota? Mesto plné autonómnych áut, robotiky a umelej inteligencie?

Úspešné mestá budúcnosti budú tie, ktoré budú zohľadňovať požiadavky svojich obyvateľov. Pozrime sa na niekoľko európskych miest, ktoré každé iným spôsobom reaguje na aktuálne výzvy.

Helsinki sa dlhodobo umiestňujú v rebríčkoch najlepších miest pre život. Podľa primátora mesta, Jana Vapaavuori, za to vďačia trom faktorom. Vzdelaniu, transparentnosti, ktorú umožňujú open dáta a spolupráci. Helsinki berú spoluprácu tak vážne, že vytvorili Helsinki Smart Region. Rôzni hráči z tohto regiónu, či už ide o firmy, mestá, dediny, verejný sektor, výskumníkov, start-upy, vzdelávacie inštitúcie a obyvateľov vytvárajú inteligentné inovácie, ktoré potom spoločne testujú. Mesto Helsinki má okolo 600 000 obyvateľov. Keď sa k tomu pripočíta obyvateľstvo z okolitého regiónu, ide o ideálnu veľkosť populáciu. Je dosť veľká na to, aby sa dali testovať nové nápady a robiť pilotné projekty, zároveň ale dostatočne malá na to, aby sa zmeny vedeli rýchlo sprocesovať.

Hlavné mesto Slovinska, Ljubljana, je dnes príjemné mesto plné kaviarní, kde sa dá s kávou v ruke prechádzať popri rieke Ljubljanici. Pred desiatimi rokmi však bolo centrum mesta plné automobilových kolón a výfukových plynov. Zmena nastala v roku 2006 zvolením Zorana Jankovića do funkcie primátora. Janković sa rozhodol zlepšiť kvalitu života v meste a autá boli jednou z oblastí, na ktoré sa zameral. Mesto napríklad v blízkosti centra vybudovalo podzemné garáže, kde si auto odparkujete a odtiaľ pokračujete do centra pešo. V roku 2011 zaviedli sharovanie bicyklov, v roku 2016 pribudol car sharing. Na rozdiel od väčšiny európskych miest v Ljubljane môžete na pešej zóne jazdiť na bicykli, ak bicyklujete  pomaly. Zdá sa, že mešťania sú spokojní s vývojom svojho mesta - Zoran Janković bol trikrát znovuzvolený za primátora.

Neďaleké moravské Brno má tiež viacero projektov, ktorými napĺňajú svoju víziu smart city. Jeden z nich je portál BrnoID, ktorý občanom ale napríklad aj turistom zjednodušuje prístup k mestským službám. Dnes si cez BrnoID viete online kúpiť električenku, predĺžiť nájom hrobového miesta, zriadiť rezidenčné parkovanie alebo zaplatiť za odpady. Projekt získal ocenenie Cena ITAPA 2018.

Jednou zo špecifík Brna, ktorú si všimnete pri prvej návšteve, je množstvo industriálnych objektov a areálov. Brno má takmer dvesto ročnú históriu industrializácie a dnes má vďaka tomu veľa nevyužívaných a schátraných priemyslových areálov, tzv. brownfields. Súčasná mestská samospráva sa problematike brownfields systematicky venuje. V roku 2005 bola vytvorená prvá databáza brownfields, ktorá je dostupná online. Každý v nej môže vyhľadávať a filtrovať podľa niekoľkých parametrov. Vďaka tejto katalogizácii sa mestu v spolupráci so súkromným sektorom podarilo viacero areálov úspešne revitalizovať.

Na týchto troch príkladoch vidíte, že riešenia smart mesta sú vždy iné a prispôsobené svojej histórii a aktuálnej situácii. Na podujatiach ITAPA v roku 2020 budeme prezentovať viacero úspešných príkladov z oblasti smart cities a smart regions. Mnohé z nich čelilo problémom, ktoré dôverne poznáme v slovenských mestách. Príďte spoznať ich riešenia a nechajte sa inšpirovať. Najbližšie podujatie ITAPA sa koná 19. mája v hoteli Crowne Plaza v Bratislave.


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným