Bývalý minister obrany SR Martin Sklenár prinesie do ITAPA OPEN TALK svoje skúsenosti a pohľad na strategické technológie, ktoré menia tvár moderných ozbrojených síl. Diskusia sa zameria na umelú inteligenciu, autonómne systémy, kvantové výpočty, big data a kybernetickú dominanciu – faktory, ktoré dnes rozhodujú o obranných schopnostiach štátov. Ako tieto „emerging technologies“ formujú doktríny, spravodajské operácie či logistiku a kde sa stretáva technologický pokrok s etikou a právom? Vypočujte si v závere druhého CYBERSEC dňa Jesennej ITAPA 2025 diskusiu o tom, aké inovácie budú určovať bezpečnosť krajiny a aliančnú prevahu v čase rastúcej hrozby hybridných konfliktov. Účasť je otvorená pre všetkých, stačí sa zaregistrovať.

Kybernetické operácie sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderných konfliktov. Ako by ste opísali najzásadnejšie zmeny, ktoré tieto operácie priniesli do vojenského plánovania a stratégie?
Z môjho pohľadu je najzásadnejšou zmenou jednoznačne to, že kyberpriestor sa stal operačnou doménou popri pozemných, námorných, vzdušných a vesmírnych operáciách. Kybernetické operácie priniesli na bojisko rýchlosť – aj pri útoku, aj pri obrane, asymetriu bojovej situácie a neistotu atribúcie útoku, čo spôsobuje veľké problémy pri rozhodovaní o reakcii. Stratégia sa tak posunula od čakania na tradičné stupňovanie napätia až po vojenský konflikt k neustálemu boju pod prahom zvyčajnej reakcie. Už nebránime len fyzické hranice a územie, ale aj dáta a prepojenia a slobodu online prístupu.

Čo sa vo vašej praxi ukázalo ako najväčšia výzva pri zabezpečení kritickej infraštruktúry a komunikačných sietí? Máte konkrétny príklad, ktorý ilustruje, ako kybernetický priestor ovplyvňuje vojenské operácie?
Najväčšou výzvou je neustále zvyšovanie povedomia o hrozbách, rizikách a dopadoch kybernetických operácií na kritickú infraštruktúru. A zároveň povedomia o úlohe danej inštitúcie alebo systému v rámci celkovej odolnosti kritickej infraštruktúry. Niektoré inštitúcie alebo ich predstavitelia môžu mať pocit, že ich úloha je okrajová a pod vplyvom toho môžu podceňovať svoju kybernetickú bezpečnosť a ochranu. Kybernetická bezpečnosť a obrana je absolútne kľúčová aj pre priame vojenské operácie. Nielen z pohľadu odolnosti samotných vojenských komunikačných prostriedkov. Vojenské operácie sa najmä v oblasti logistiky spoliehajú na civilné kapacity a spôsobilosti. Ak by z dôvodu kybernetického útoku tieto neboli k dispozícii, môže to spôsobiť významné problémy – napríklad poškodenie systému železníc môže narušiť presuny vojenských jednotiek.

Kybernetické hrozby nepoznajú hranice medzi civilným a vojenským sektorom. Kde vidíte najväčší potenciál pre spoluprácu a čo by sa mohlo preniesť z vojenských skúseností do ochrany civilného prostredia – a naopak?
Potenciál je obrovský, pretože väčšinu kritickej infraštruktúry vlastní a prevádzkuje súkromný sektor. Bez vzájomnej spolupráce sa štát brániť jednoducho nedá. Z vojenskej sféry do civilnej by sme mali preniesť koncepciu odolnosti ako štandardu – tzv. resilience by design. Ozbrojené sily sa pripravujú na to, aby boli schopné bojovať aj po útoku, resp. zásahu. Civilný sektor sa často sústredí viac na prevenciu – na stavbu vyššieho múru. Musíme prijať, že k prieniku dôjde, a cvičiť reakciu naň a obnovu. Z civilnej oblasti by sme sa mali poučiť predovšetkým ohľadne zavádzania inovácií a schopností ich nákupu. Civilný IT sektor a startupy inovujú rýchlosťou, ktorej verejné obstarávanie nestíha. Ministerstvá obrany sa musia naučiť rýchlejšie adaptovať najnovšie cutting-edge technológie vrátane umelej inteligencie.

Čo by si účastníci konferencie nemali nechať ujsť v ITAPA OPEN TALK a aký praktický postreh z oblasti kybernetických operácií by ste im odporučili?
Budem rád, ak si účastníci z diskusie odnesú pocit urgentnosti pri posilňovaní svojich schopností reakcie na krízové situácie. V našej diskusii budeme hovoriť o tom, ako sa stiera hranica medzi mierom a vojnou a na čo sa treba pripraviť. Najlepšou praktickou vecou, ktorú môžu urobiť už teraz, je zamyslenie sa nad tým, ako by vyzeralo prvých 72 hodín situácie, ktorá by sa vyvíjala podľa jedného z náročnejších scenárov – čo z „bežných“ vecí ako elektrická energia, pripojenie na internet a podobne by bolo k dispozícii, čo nie a aké dopady by to malo na ich činnosť. Myslím, že to je v súčasnej situácii najdôležitejšie.

Martin Sklenár vystúpi na konferencii Jesenná ITAPA 2025 spolu s Pavlom Mackom a Tomášom Vobrubom v ITAPA OPEN TALK: Strategické technológie v obrane.
Neváhajte a zabezpečte si vaše miesto. Registrovať sa môžete bezplatne tu.
Jesenná ITAPA 2025, 25. až 27. november 2025 v Bratislave.