Keď deti navrhujú, ako má vyzerať ich obec
Ako má vyzerať miesto, v ktorom chcú mladí ľudia žiť? Odpovede na túto otázku priniesol projekt, v ktorom žiaci základných škôl navrhovali podobu svojho okolia aj prostredníctvom Minecraft Education.
Výsledky prieskumu, do ktorého sa v štyroch samosprávach zapojilo 513 respondentov, ukázali, že mladej generácii záleží najmä na zeleni, bezpečnosti a prostredí, ktoré dokáže reagovať aj na klimatické zmeny. Ich návrhy však prinášajú aj dôležitejšiu otázku: dokážu samosprávy premeniť detské nápady na skutočné zmeny? Petronela Klačanská z mestskej časti Bratislava-Lamač približuje, prečo by sa participácia na projekte nemala skončiť vypočutím názorov, ale až tým, že respondenti dostanú príležitosť ovplyvniť výsledok. Aktivity zastrešené Smart Cities Klub predstaví tretí Digi Day Jesennej ITAPA 2026.
V rámci projektu ste žiakov zapojili do premýšľania o tom, ako by malo vyzerať ich okolie. Aké problémy alebo nedostatky pomenúvali najčastejšie? Objavili aj niečo, čo dospelým unikalo?
Jednou z najzaujímavejších vecí na tomto projekte je pohľad detí na verejný priestor. Samosprávy sa na svoju obec často pozerajú cez investície, dopravu, údržbu či rozpočet. Dospelí vidia automaticky rôzne bariéry realizácií, no deti ju vnímajú oveľa bezprostrednejšie – cez to, kadiaľ každý deň chodia, kde trávia voľný čas, kde sa cítia dobre a čo im v okolí chýba. Súčasťou projektu nebolo iba vytváranie návrhov prostredníctvom Minecraft Education, ale aj dotazníkový prieskum medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl. V štyroch pilotných samosprávach – Bratislave-Lamači, Košeci, Košiciach-Západ a Michalovciach – sa doň zapojilo 513 respondentov. Vďaka tomu sme získali širší obraz o tom, ako mladí ľudia vnímajú prostredie, v ktorom žijú. Výraznou témou bola zeleň. Približne sedem z desiatich respondentov by vo svojom okolí uprednostnilo viac zelene pred otvorenými námestiami a priestranstvami.
Prieskum však ukázal aj rozdiely medzi samosprávami. Napríklad v Michalovciach takmer 78 % respondentov uviedlo určité obavy o svoju bezpečnosť vo večerných hodinách, zatiaľ čo v Košeci sa naopak približne 61 % cíti bezpečne. To je pomerne výrazný rozdiel, ktorý ukazuje, že potreby mladých ľudí sa môžu medzi jednotlivými lokalitami zásadne odlišovať podľa ich špecifických podmienok. Osobitne nás však prekvapil dôraz na klimatickú zmenu a potrebu prispôsobovať jej verejný priestor. V návrhoch žiakov sa opakovane objavovali zelené a modré opatrenia, voda a prvky, ktoré by pomohli zlepšovať mikroklímu. Deti túto tému vnímajú úplne prirodzene a dokážu ju premietnuť do konkrétnych riešení. Klimatická zmena pre ne zjavne nie je len abstraktnou témou zo školských učebníc, ale niečím, čo spájajú s miestom, v ktorom žijú.
V bratislavskej mestskej časti Lamač žiaci svoje predstavy preniesli do Minecraftu. Aké konkrétne zmeny alebo riešenia navrhli a ktoré z nich by sa dali reálne uskutočniť aj mimo virtuálneho sveta?
V Lamači ma najviac zaujalo, že všetky skupiny žiakov do svojich návrhov zahrnuli zelené a modré opatrenia. Objavovali sa napríklad jazierka a ďalšie prvky prepájajúce vodu, zeleň a verejný priestor. Klimatická zmena bola v ich návrhoch silnou témou, hoci sme im neurčili, že sa majú venovať práve jej. Minecraft Education sme využili ako nástroj, ktorý je deťom blízky a umožňuje im svoje predstavy nielen opísať, ale aj priestorovo navrhnúť. Museli premýšľať nad tým, kam jednotlivé prvky umiestnia, ako budú spolu fungovať a ako ich budú ľudia využívať. Nešlo teda iba o stavanie virtuálnych objektov, ale o hľadanie riešení pre konkrétny verejný priestor. Zaujímavé je, že výsledky ich práce korešpondujú aj s dotazníkovým prieskumom. V Lamači až 72 % respondentov preferovalo viac zelene a 71 % ju zároveň označilo za jednu z predností mestskej časti. Je teda zrejmé, že prírodné prostredie má pre mladých ľudí veľkú hodnotu a chcú ho ďalej rozvíjať.
Samozrejme, nie všetko, čo možno vytvoriť v Minecrafte, sa dá v rovnakej podobe realizovať. Napríklad jazierko si vyžaduje riešenie bezpečnosti, údržby, hospodárenia s vodou aj financovania. Avšak myšlienka využívať vodu a zeleň na zlepšenie mikroklímy je aktuálna. V praxi môže ísť aj o menšie opatrenia, napríklad doplnenie výsadby, vytvorenie tienistých miest či o lepšie využívanie dažďovej vody. Za prínosné považujem, že deti dokázali premýšľať o verejnom priestore nielen z hľadiska toho, čo by sa im páčilo, ale aj z pohľadu jeho fungovania a budúcnosti. A to je veľmi dobrý základ pre ďalšiu diskusiu o konkrétnych zmenách.
Keď samospráva získa od mladých ľudí konkrétne podnety a návrhy, čo by malo nasledovať? Máte v Lamači ambíciu niektoré z detských návrhov pretaviť do skutočných zmien vo verejnom priestore?
Toto je najdôležitejšia otázka celého projektu. Ak chceme, aby mladí ľudia vnímali participáciu ako niečo zmysluplné, nemôžeme ich iba vyzvať, aby nám povedali svoje názory, a potom ich návrhy odložiť do zásuvky. Toto je základné pravidlo participácie. Práve v Lamači sme v dotazníkovom prieskume zaznamenali najnižší deklarovaný záujem mladých ľudí o zapájanie sa do rozhodovania. Kým v ostatných troch samosprávach chcelo mať možnosť ovplyvňovať ich podobu 69 až 74 % respondentov, v Lamači to bolo len 56 %. To však neznamená, že mladí ľudia nemajú názor alebo ich nezaujíma, čo sa okolo nich deje. Ich návrhy v Minecrafte ukázali pravý opak. Skôr pre nás ide o podnet zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom mladých ľudí do rozhodovania zapájame. Možno ich neoslovujú tradičné formy participácie, avšak keď dostanú konkrétnu úlohu a nástroj, ktorý poznajú, dokážu priniesť zaujímavé výsledky. Preto je dôležité, aby sme viac zapojili mládež pri tvorbe tohto konkrétneho priestoru, nielen vybratú skupinu žiakov a preukázali im, že ich nápady a námety budú v primeranej forme realizované. Osobne by som bola rada, keby sa nám v Lamači podarilo zrealizovať aspoň časť priestoru na základe detského návrhu. Ak uvidia, že ich nápady niekto vypočul, vážne sa nimi zaoberal a niektoré z nich sa dokonca podarilo uskutočniť, získajú skúsenosť, že aj ony môžu ovplyvňovať miesto, v ktorom žijú. Práve v tom vidím najväčšiu hodnotu projektu – nejde iba o návrhy verejných priestorov, ale aj o budovanie vzťahu mladých ľudí k samospráve a o skúsenosť, že ich hlas má zmysel.
Petronela Klačanská sa predstaví na Case Study & Demo Stage počas DIGI DAY Jesennej ITAPA 2026 s prezentáciou Ako by mladí ľudia zmenili svoje mesto? Od dát k Minecraftu.
Neváhajte a zabezpečte si vaše miesto. Registrovať sa môžete tu.
Jesenná ITAPA 2026 I 24. – 26. november 2026, Bratislava