Európa sa chce dostať medzi dátové veľmoci, podarí sa jej to?
Google, Facebook, Amazon, Microsoft, Alibaba, Tencent – čo majú tieto firmy spoločné? Dokážu úspešne získavať a spracovávať dáta. Dáta sa rýchlo stávajú cennou „surovinou“. Každoročne narastá objem dát, ktoré vytvoríme. V roku 2018 to bolo 33 zettabytov (10 na 21 bytov) a odhaduje sa, že v roku 2025 to bude 175 zettabytov. V 21. storočí už nie je ropa tou najcennejšou komoditou, ale dáta. Tí, ktorí ich vedia relevantne spracovať, majú pred sebou žiarivú budúcnosť.
Ďalším spoločným znakom týchto firiem je, že ani jedna z nich nesídli v Európe. Európa zaostáva za Amerikou a Čínou v inováciách a technológiách. V roku 2018 bol podiel Európskej únie na svetovom hospodárstve približne 16%. V roku 2015 bol odhadovaný objem európskej dátovej ekonomiky cca 285 miliárd eur, čo zodpovedá 1.94% HDP Európskej únie. Je dátová ekonomika spôsob, ako sa môže Európa vyšvihnúť a dobehnúť ostatné silné svetové ekonomiky? Prinajmenšom Európska komisia si to myslí, a preto chce do konca tohto desaťročia vytvoriť jednotný dátový trh. Cieľom je, aby sa Európa aj v dátovej oblasti stala silným globálnym hráčom.
Podľa niektorých odhadov predstavujú dáta uložené v teritóriu EU zhruba ¼ svetových dát. Eurokomisár pre vnútorný trh, Thierry Breton, 19. februára na technologickej konferencii DLD v Mníchove uviedol: „Mojou ambíciou je, aby boli európske dáta prednostné použité pre európske spoločnosti, aby sme tak mohli v Európe vytvárať hodnoty.“
Ako sa k tomu EÚ dopracuje? 19. februára Európska komisia prijala Európsku dátovú stratégiu, ktorá vyhlásila ambíciu „stať sa vzorom spoločnosti, ktorá využíva dáta na lepšie rozhodnutia – v podnikaní ako aj vo verejnom sektore.“ Aby sa podarilo tento cieľ dosiahnuť, stratégia stavia na štyroch pilieroch:
1. medzisektorový rámec pre správu dát a ich používanie
2.investície do dát a posilnenie európskych kapacít a infraštruktúr pre hosting, spracovanie a využitie dát, interoperabilita
3. posilnenie postavenia jedincov, investície do zručností a malých a stredných podnikov
4. spoločné európske dátové priestory v strategických odvetviach a oblastiach verejného záujmu
Európska dátová stratégia prioritizuje deväť sektorov, kde bude mať využitie dát „systémový dopad na celý ekosystém, a tiež na občanov“ (Európska dátová stratégia). Ide o výrobu, klimatické zmeny, mobilitu, zdravie, financie, energie, poľnohospodárstvo, právo a verejné obstarávanie a zručnosti. Komisia bude financovať zriadenie dátových centier v týchto sektoroch a vyčlení na to 6 miliárd eur. Cieľom je „prekonať právne a technické prekážky k zdieľaniu dát naprieč organizáciami“. (Európska dátová stratégia)
V dokumente sa hovorí aj o tzv. Data Act, ktorý by mal zastrešiť legislatívu o dátach. Cieľom Data Act je „podporiť zdieľanie údajov medzi podnikateľmi a vládami v záujme verejnosti.“
Pomôže táto stratégia Európe vyšvihnúť sa v oblasti dát? Aké sú hlavné problémy, ktorým bude musieť čeliť, aby sa úspešne dostala do stanoveného cieľa?
Ambície Európskej komisie smerujú k tomu, aby sa Európa stala svetovým lídrom v dátovej ekonomike a v oblasti umelej inteligencie. Podarí sa Európskej únií v nasledujúcom desaťročí vytvoriť prostredie, ktoré bude produkovať európske obdoby Google a Amazonu? Podarí sa jej preniesť inštitúcie a firmy jednotlivých európskych členských štátov do digitálneho veku a úspešne pracovať s ich dátami? Ako bude Slovensko reagovať na Európsku dátovú stratégiu? Na Jarnej konferencii ITAPA 2020 sa aj tejto téme budeme venovať v bloku Budovanie efektívneho eGovernmentu.
Katarína Rausová
Zdroje:
https://www.focus-economics.com/blog/the-largest-economies-in-the-world
https://www.thebalance.com/world-s-largest-economy-3306044
https://en.wikipedia.org/wiki/Data_economy
