Debata o disruptívnych technológiách je takmer vždy debatou o niečom novom. Nech ide o využitie nových technológií známym spôsobom, alebo o známe technológie použité novým spôsobom.

Disruptívna technológia je vlastne taká technológia, ktorá naruší zabehnuté pravidlá na trhu alebo v danej oblasti. Príklady? Najväčšia sociálne médium na svete takmer nevytvára obsah, najväčší poskytovateľ ubytovania na svete nemá žiadne vlastné nehnuteľnosti, najväčšia taxislužba na svete nemá vlastné taxíky, najväčší filmový distribútor na svete nemá jediné kino. Áno, ide o Facebook, Airbnb, Uber a Netflix. Trhy, na ktorých pôsobia, sa pod ich vplyvom dramaticky zmenili a bývalí veľkí hráči sú zabudnutí.

Ako príklad obete disruptívnej technológie sa uvádza príbeh spoločnosti Kodak. Líder vo svete fotografie a fotoaparátov v roku 1975 priniesol prvý digitálny fotoaparát. Bol drahý, bol ťažký a nikto veľmi netušil, na čo ho využiť. Lenže digitálny fotoaparát a digitálna fotografia absolútne prevalcovala klasické fotoaparáty a klasickú fotografiu.

A tak spoločnosť Kodak napriek tomu, že vlastnila všetky relevantné patenty na digitálny fotoaparát, no nevedela ako s touto technológiou pracovať, v priebehu roku 2012 takmer vyhlásila bankrot. Jedným zo spôsobov ako sa Kodak snažil reštrukturalizovať, bol aj predaj jeho patentových riešení za viac ako pol miliardy amerických dolárov konzorciu firiem  Adobe Systems, Amazon.com, Apple, Facebook, Fujifilm, Google, Huawei Technologies, HTC, Microsoft či Samsung.  Kodak sa síce dokázal vyhrabať z hroziaceho bankrotu, všetky vymenované spoločnosti však dokázali už niekoľkonásobne zhodnotiť svoju pôvodnú investíciu.

Disruptívne technológie dokážu aj formulovať zahraničnú politiku či vojenský úspech. Jednoduché amatérske drony, navyše podomácky upravené, zaútočili na americkú armádu v Iraku aj v Afganistane. Sofistikovanejšie drony tureckej výroby pomohli vyhrať Azerbajdžanu nad Arménskom. Rusko a Čína pokročili vo vývoji hypersonických rakiet, schopných zaútočiť vysokou rýchlosťou z neočakávaného smeru, a tým výrazne zredukovali hodnotu existujúcich obranných prostriedkov. Obohacovanie uránu Iránom na ceste k atómovým zbraniam bolo výrazne poškodené počítačovým vírom Stuxnet napádajúcim ich centrifugy.  A to je pritom len malá vzorka toho, ako sa dajú disruptívne technológie využiť.

V koncepcii vojenských operácii môžu spôsobiť, že silnejší a lepšie vybavený protivník nebude môcť využiť silu svojej výstroje a výzbroje, nakoľko jeho dominantné postavenie v jednej či viacerých oblastiach je vymazané neexistujúcou schopnosťou reagovať na pôsobenie disruptívnych technológií v iných oblastiach. Uvedomujúc si tento stav, aj samotná Severoatlantická aliancia (NATO) pristúpila k štúdiu týchto technológií, pre nájdenie ich praktického využitia alebo obrany pred ich pôsobením. Medzi definovanými oblasťami zo strany Aliancie patrí využitie umelej inteligencie (AI), spracovanie dát a využívanie výpočtového výkonu, procesy okolo autonómneho pohybu vozidiel a ďalších prepravných prostriedkov, kvantové technológie, biotechnológia a  "vylepšenia" človeka (nech prostredníctvom lepšej interakcie zo strojmi, genetickými úpravami, implantátmi či chemickými procesmi), hypersonickými technológiami a aktivitami prebiehajúcimi vo vesmíre. Každá z týchto oblastí môže za zlomok ceny klasickej techniky (tanky, delá, lietadlá...) významne ovplyvniť schopnosť vedenia bojovej činnosti.

Princíp disruptívnych technológií na jednej strane tak vytvára príležitosti a nové trhy, no zároveň sú ohrozením pre už existujúce trhy a existujúce spoločenské poriadky. Na Medzinárodnom Kongrese ITAPA 2021 preto nechýba panel Nové disruptívne technológie v obrane a bezpečnosti, kde sa zúčastnia Michal Olexa, dlhoročný poradca pre obranu, Michał Rekowski, programový riaditeľ CYBERSEC z poľského Kościuszko Institute, Juraj Nemeček zo spoločnosti TEMPEST, Andrej Aleksiev z ITASu a do diskusie sa zapojí aj Michal Trnka zo spoločnosti Gerulata.