V časoch, kedy poskytovanie IKT ako služby neexistovalo, sme boli zvyknutí plánovať silu zákazníckej infraštruktúry na maximálnu záťaž. Notorickou nevýhodou tohto prístupu však bol fakt, že veľké percento dostupného výkonu a kapacity stálo po väčšinu roka tak povediac skladom, starlo, vyhrievalo serverovňu a odsávalo zo zákazníkovho vrecka nemálo financií. Myšlienku, kedy by si bolo možné operatívne prenajímať len toľko prostriedkov, koľko je v danom momente potrebné, teda všetky zainteresované strany prijali na začiatku s nadšením. Lenže, nič nie je iba čiernobiele a rovnako tomu bolo aj v prípade verejných cloud-ov. O faktoroch, prečo sa to nie vždy celkom dobre dá, sa popísalo už viac než dosť. Podstatné je, že pri čisto verejných, prípadne čisto privátnych cloud-och úsilie transformovať spôsob dodávky a nasadenia IKT do modernej podoby neskončilo. Poskytovatelia služieb prišli s akousi zlatou strednou cestou - hybridným prístupom, ktorý dostal do vienka to najlepšie z oboch menovaných a veľmi dobre kopíruje očakávania zákazníka. Super, ale nie celkom. Kým v prvých dvoch prístupoch sme si mohli byť istý jedným faktom a síce kde sa nachádzajú nám dostupné prostriedky (teda len u nás doma v dátovom centre alebo len u poskytovateľa nami prenajatých služieb), pri treťom prístupe to už neplatí a jednotlivé prvky architektúry s tým musia rátať. V prípade, ak celú úvahu / požiadavky posunieme ešte ďalej a budeme chcieť / potrebovať, aby všetky naše aplikácie v čo najväčšej miere používali rovnaký prístup v súvislosti s horizontálnym škálovaním z privátneho prostredia na verejný cloud a späť (dôvodov prečo to robiť existuje naozaj dosť), celá vec začína byť "vskutku zaujímavá". Tu sa dostávame k produktu našej spoločnosti s názvom StackJET, pretože presne s poslednou načrtnutou výzvou sme sa pri jeho návrhu potrebovali popasovať. Ako sa nám to podarilo by som vám chcel predstaviť vo svojej krátkej prednáške.

Videozáznam