Prvých 60 minút krízového riadenia rozhoduje o tom, či problém ostane technickým incidentom, alebo prerastie do celoštátnej koordinácie. S vedúcim centrálneho a monitorovacieho strediska MV SR Adamom Regecom sme prešli, ako štát posudzuje závažnosť kybernetických udalostí, akú rolu hrá automatizácia a čo sa deje, keď zlyhávajú komunikačné siete.
Playbooky verzus ľudia
Prvých 15 minút je veľmi krátky čas, preto musia nastúpiť automatizované playbooky a monitorovacie systémy, ktoré podporujú rozhodovanie operátorov. Pomáhajú rýchlo rozpoznať závažnosť incidentu a urobiť prvé operatívne kroky. Keď sa situácia komplikuje, preberá vedenie ľudský faktor, pretože každá kríza má svoje špecifiká. Cvičenia opakovane ukazujú, že najťažšie je rozhodovať pri nekompletných dátach a neistote.
Komunikácia, koordinácia a varovanie
Ak je niektorá komunikačná sieť alebo prostriedok kompromitovaný, izoluje sa a prechádza sa na záložný kanál. Rezort vnútra má k dispozícii vlastnú rádiovú sieť Sytno a pracuje aj s alternatívou posilniť komunikačné kanály o satelitné riešenia. Zatiaľ nebol potrebný scenár úplného výpadku primárnych sietí, no princíp je mať viacero možností, ktoré sa dajú rýchlo nasadiť. Takto sa udržiava spojenie krízového štábu aj pri prudko sa meniacej situácii.
Pri prudkej eskalácii sa informuje minister vnútra, ktorý môže zvolať rezortný alebo ústredný krízový štáb a spustiť celoštátnu koordináciu. Verejnosť bude v prípade potreby varovaná systémom včasného varovania SK Alert, ktorý využíva technológiu Cell Broadcast na doručovanie správ do mobilov v postihnutom území. V príprave počas „mieru“ však štát musí striktne dodržiavať sektorové a rezortné predpisy, čo je administratívne náročné a žiada si zlepšenia. Medzinárodná výmena informácií o incidentoch sa priebežne buduje a aj tu je priestor na pokrok.
