Transpozícia NIS do kyberzákona priniesla nové povinnosti pre hlásenie incidentov aj pre bezpečnostné opatrenia, no rozpočty a počty ľudí sa zásadne nezmenili. Prednáška Júliusa Seleckého ukázala, ako sa dá dosiahnuť „primeraná bezpečnosť“ s dôrazom na riziká namiesto impulzívnych nákupov. Kľúčom je rozumné minimum opatrení a prípadne aj externá pomoc pri detekcii a reakcii.
Regulácie, AI a obmedzené zdroje: hľadať primeranú bezpečnosť
Nové pravidlá určujú, čo a ako hlásiť, aj aké opatrenia majú mať organizácie zavedené. Súčasne hrozby zrýchľuje umelá inteligencia, takže útočníci sa presúvajú od dní k minútam. Problém je, že rozpočty a tímy nerastú, a nie každá organizácia má interné know-how. Preto je cieľom nie „dokonalá“, ale primeraná bezpečnosť, ktorá reálne znižuje riziko.
Začína sa to analýzou rizík, nie nákupom technológií podľa trendov či titulkov. Treba pomenovať aktíva s najvyššou hodnotou, zmapovať, kde sú dáta (on‑premise či v cloude), a ktoré zraniteľnosti by mali najväčší dopad. Následne prichádzajú „quick wins“ – opatrenia s veľkým efektom a nízkymi nákladmi. Takýto postup pomáha investovať presne tam, kde to znižuje konkrétne riziká.
Začnite rizikom a vybudujte bezpečnostné minimum
Útočníci často cielia na účty, nie na najpokročilejšie technológie. Preto je základom správa identít a viacfaktorová autentizácia, ktorá je lacná a výrazne zvyšuje latku pre prienik. Nasleduje systematické riadenie zraniteľností a pečovanie – nielen operačného systému, ale celého softvéru, ideálne s priebežným skenom a prioritizáciou. Nevyhnutná je aj kvalitná ochrana koncových zariadení, lebo práve tam sa útoky často začínajú a prejavujú.
Zálohovanie musí ísť ruka v ruke s pravidelným testovaním obnovy, inak je to falošný pocit istoty. Vzdelávanie nemá zostať na papieri: administrátori a bežní používatelia potrebujú odlišné školenia a priebežné overovanie návykov. Napokon, nestačí len prevencia – organizácia potrebuje viditeľnosť a schopnosť rýchlo detegovať a zastaviť to, čo už preniklo. Kto incident nevidí a nereaguje včas, akoby žiadnu ochranu nemal.
Keď chýbajú ľudia: manažovaná bezpečnosť a rýchla reakcia
Mnohé firmy vlastnia antivírus, firewall či pokročilé detekčné nástroje, ale nemá ich kto sledovať a vyhodnocovať. Výsledkom je ticho v konzolách a oneskorené reakcie. Riešením môže byť manažovaná bezpečnosť (MDR): 24/7 monitorovanie, detekcia a reakcia poskytovaná špecialistami, ktorí prepájajú technológie, modely strojového učenia a prácu analytikov. Dôležitá je aj odolnosť voči výpadkom externých služieb – nespoliehať sa výhradne na zdroje, ktoré môžu byť zo dňa na deň nedostupné.
MDR zásadne znižuje záťaž na interné tímy a často je ekonomicky výhodnejšia než budovanie vlastného bezpečnostného centra. Tri praktické kroky sú: začať analýzou rizík, vybudovať bezpečnostné minimum a doplniť expertízu formou outsourcovanej detekcie a reakcie. V ére zrýchlených útokov rozhodujú minúty, preto treba skracovať čas potrebný na spozorovanie a zastavenie incidentu a zároveň sa rýchlo učiť a prispôsobovať. Kto to zvládne skôr, než sa stane terčom, výrazne znižuje svoj dopad aj náklady.
