DISKUSIA "Simulačné centrá: od nákupu techniky k reálnej prevádzke a dopadu"

Silvia Hnilicová - , Ústav medicínskeho vzdelávania a simulácií, Lekárska fakulta Univerzity Komenského · Jaroslav Majerník - prednosta, Ústav lekárskej informatiky a simulátorovej medicíny Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika · Jana Plevková - riaditeľka Simulačného výskumného centra JLF UK, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine · Lucián Zastko - vedúci katedry a prodekan pre projektovú činnosť , Katolícka univerzita v Ružomberku · Róbert Zsembera - štátny tajomník, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR · Petr Štourač - prednosta ústavu, Ústav simulačnej medicíny Masarykovej univerzity Brno · 19.03.2026, 09:50

Slovensko masívne investuje do simulačného vzdelávania v medicíne – na deviatich verejných vysokých školách vzniká alebo sa modernizuje 11 centier. Dôvod je jasný: bezpečne a štandardizovane natrénovať klinické zručnosti v čase, keď je prístup k pacientom limitovaný. Popri technike rastie dôraz na kvalitných pedagógov, metodiku a spätnú väzbu – vrátane umelej inteligencie.

Investícia do praxe: 11 centier, 63 miliónov eur

Výzva ministerstva školstva vznikla na základe dopytu lekárskych a príbuzných odborov po praktickej výučbe. Do simulačných centier smeruje 63 miliónov eur, z čoho viac než polovica pochádza z eurofondov; štát dopĺňa zvyšok a v niektorých prípadoch sa podieľajú aj fakulty menším kofinancovaním. Cieľom je zlepšiť zručnosti študentov, zvýšiť bezpečnosť pacientov a udržať talent doma v konkurencii zahraničia.

Univerzity zdôrazňujú, že simulácie majú dopĺňať, nie nahradiť kontakt s pacientom. Stabilita akreditačného prostredia umožňuje upravovať kurikulum interne a posúvať sa k vzdelávacím výstupom a kompetenciám. Štát zároveň nakúpil celoštátne prístupy do klinických databáz (napr. UpToDate); pri ďalších nástrojoch sa odporúča postupovať cez fakulty a študentské spolky.

Ako sa mení výučba: od COVID-u po „spirálu“ zručností

Košické centrum spustené v akad. roku 2021/22 ukázalo, ako krízy zrýchľujú zmeny: počas pandémie obmedzenú klinickú výučbu nahradili scenáre, debriefing a postupná integrácia simulácií do syláb. Dnes tam formujú požiadavky „od učiteľov k technike“ – nie naopak – a pokrývajú všeobecné aj zubné lekárstvo, ošetrovateľstvo, verejné zdravie či fyzioterapiu. V Ružomberku idú naplno aj nelekárske profesie: sestry, rádiologickí technici, fyzioterapeuti, laboranti a záchranári dostávajú štandardizované scenáre, prebieha rekonštrukcia priestorov a príprava lektorov.

Martinské centrum funguje od roku 2012 a vďaka výzve obnovuje techniku aj zázemie, no kľúčové je vzdelávanie pedagógov v špecifikách simulačnej didaktiky a debriefingu. V Bratislave, kde centrom týždenne prejde 1200–2000 medikov, beží „spirálové“ kurikulum od prvého dňa: základné život zachraňujúce úkony, komunikácia a rešpekt k pacientovi sa z ročníka na ročník vrstvia do stále komplexnejších situácií. Dôležití sú nielen edukátori, ale aj technici – bez nich by centrá nefungovali.

Ľudia, AI a spoločné štandardy

Skúsenosť z Brna znie jasne: každé euro do ľudí – učiteľov, inštruktorov a technikov – sa vracia násobne. K tomu treba sieťovať a kriticky vyhodnocovať výsledky podľa jasných indikátorov, aby sa kvalita zlepšovala nepretržite. Na Slovensku už vznikla pracovná skupina a memorandum fakúlt k štandardom simulačnej výučby; ministerstvo sľubuje stabilitu akreditácií a presun dôrazu na vzdelávacie výstupy, no volá sa po spoločných minimálnych štandardoch naprieč školstvom a zdravotníctvom.

Umelá inteligencia vstupuje do simulácií v dvoch líniách: analyzuje priebeh a dáta pre presnejší debriefing a urýchľuje tvorbu scenárov. Bratislava ukázala prax „pacientskych avatarov“ – pasívnych (videopodania príbehu) aj responzívnych, s ktorými študent konverzuje a získava personalizovanú spätnú väzbu, čo pomáha aj cudzojazyčným študentom. AI škáluje a štandardizuje tréning, no hercov pri nácviku empatie nenahrádza; simulácia má byť mostom k pacientovi a môže určiť prah zručností, ktoré musí študent zvládnuť pred vstupom na oddelenie.

Čítať viac

Prihláste sa na Jarná ITAPA 2026

Prihlásiť sa

Jaroslav Majerník

Ústav lekárskej informatiky a simulátorovej medicíny Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

V súčasnosti pôsobí ako docent a prednosta Ústavu lekárskej informatiky a simulátorovej medicíny na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Je tiež predsedom Akademického senátu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Dlhoročne aktívne pôsobí v oblasti implementácie a využívania moderných digitálnych nástrojov v procese vzdelávania študentov medicínskyc…

Zobraziť viac informácií o spíkrovi

Jana Plevková

Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine

Pôsobí ako riaditeľka Centra podpory medicínskeho vzdelávania na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Je profesorkou v odbore normálna a patologická fyziológia, pričom jej vedecká špecializácia sa zameriava na obranné reflexy dýchacích ciest. Má viac než 23 rokov pedagogických skúseností v oblasti medicíny aj nelekársky…

Zobraziť viac informácií o spíkrovi

Petr Štourač

Ústav simulačnej medicíny Masarykovej univerzity Brno

Prof. Štourač je prodekan Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity, prednosta Kliniky detskej anestéziológie a resuscitácie Fakultnej nemocnice Brno a Lekárskej fakulty Masarykovej iniverzity, prednosta Ústavu simulačnej medicíny LF MU. Od prvopočiatku viedol projekt Simulačného centra LF MU (SIMU). Je absolventom Univerzity Karlovej - Lekárskej…

Zobraziť viac informácií o spíkrovi

Silvia Hnilicová

Ústav medicínskeho vzdelávania a simulácií, Lekárska fakulta Univerzity Komenského

Zobraziť viac informácií o spíkrovi

Róbert Zsembera

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR

Dlhé roky sa venuje manažmentu vysokého školstva. Vyštudoval učiteľstvo výchovy k občianstvu a učiteľstvo pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a manažment na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Do funkcie štátneho tajomníka pre vysoké školstvo a vedu nastúpil po niekoľkoročnom vedení kancelári…

Zobraziť viac informácií o spíkrovi

Lucián Zastko

Katolícka univerzita v Ružomberku

Prodekan pre projektovú činnosť Fakulty zdravotníctva Katolíckej Univerzity v Ružomberku a vedúci Katedry laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve FZ KU. Zároveň pôsobí ako vedecký-výskumný pracovník na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV, v. v. i., kde sa venuje výskumu biologických účinkov elektromagnetických polí a mechanizmom…

Zobraziť viac informácií o spíkrovi

DISKUSIA "Simulačné centrá: od nákupu techniky k reálnej prevádzke a dopadu"

Investícia do praxe: 11 centier, 63 miliónov eur