Európa starne a dopyt po službách starostlivosti rastie rýchlejšie než počet dostupných pracovníkov. Zamestnávatelia čoraz viac siahajú po pracovníkoch zo zahraničia, no kľúčové bude udržať kvalitu a férové podmienky. Odborníci upozorňujú, že bez jasnej stratégie a vyváženia priorít systém dobiehať potreby spoločnosti nezvládne.
Demografia tlačí, pracovná sila nestíha
Projekcie do roku 2040 hovoria o výraznom náraste počtu seniorov, najmä vo veku nad 80 rokov, čo prinesie skokovú potrebu dlhodobej starostlivosti. Zároveň sa očakáva len približne 6 % rast pracovnej sily v tomto sektore, čo vytvára napätie medzi dopytom a ponukou. Niet divu, že poskytovatelia hľadajú posily aj v iných krajinách EÚ a mimo nej.
Sektor starostlivosti už dnes zamestnáva viac cudzincov, než je európsky priemer, odhadom okolo 14 %, a tento podiel ďalej rastie. Stúpa aj počet pracovníkov z krajín mimo EÚ, čo kladie dôraz na jasné pravidlá a ochranu práv. Európsky orgán práce upozorňuje, že jeho úloha je najmä v presadzovaní pravidiel pre mobilných pracovníkov a v podpore verejných služieb zamestnanosti, napríklad cez sieť EURES.
„Kvadriléma“ starostlivosti: kvalita, dostupnosť, podmienky a financie
Výskumy trhu práce ukazujú, že stabilita sektora stojí na štyroch pilieroch: kvalite služby, jej dostupnosti, kvalite pracovných podmienok a udržateľnom financovaní. Cieľom je neobchodovať s jedným na úkor druhého, ale držať všetky v rovnováhe. Mimoriadne dôležité je aj spoločenské uznanie starostlivosti, ktorá býva vnímaná ako „práca z lásky“, no často bez zodpovedajúceho statusu a odmeňovania.
Európa bude v najbližšej dekáde potrebovať približne o tretinu viac pracovníkov v starostlivosti, preto treba nielen prilákať, ale aj udržať ľudí v odbore. Pracovníci zdôrazňujú tri oblasti: zvládnuteľný pomer klientov na jedného zamestnanca, dôstojné mzdy a reálne kariérne postupy, a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Do kolektívnych dohôd sa podľa skúseností z iných krajín dostávajú aj konkrétne opatrenia, napríklad postupy pri agresivite klientov a dostupné pracovné pomôcky.
Migrácia áno, zneužívanie nie: prečo je vymáhanie práva kľúčové
Rastúca závislosť od zahraničných pracovníkov prináša aj riziká, najmä ak ľudia nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú vyhľadať pomoc. Odborníci opisujú opakujúce sa problémy: falošná samostatná zárobková činnosť namiesto pracovného pomeru, nevedené či skreslené záznamy o pracovnom čase a nelegálne zamestnávanie. Následkom sú chýbajúce odvody, neistý dôchodok či obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti v krajine výkonu práce.
Osobitne citlivá je úloha sprostredkovateľov pri cezhraničnom nábore, kde sa objavujú zložité schémy presunu zodpovednosti medzi krajinami. Európsky orgán práce preto spolupracuje s národnými inšpektorátmi a sociálnymi poisťovňami na odhaľovaní a riešení týchto praktík. Ako bude dopyt po starostlivosti stúpať, porastie aj význam informovania pracovníkov, férových pravidiel a dôsledného dohľadu nad ich dodržiavaním.
