Príbeh 73-ročného Harryho, ktorý po úspešnej operácii bedra v nemocnici podľahol sepsi, pripomína, že aj liečba môže ublížiť. Rečník Kelvin Samagam volá po premene zdravotníctva: viac starostlivosti doma, menej byrokracie pre lekárov a múdre využitie umelej inteligencie a rozšírenej reality. Cieľom je, aby sa podobným stratám dalo predchádzať.
Keď nemocnica zlyhá: príbeh a systémový problém
Harryho hospitalizácia sa po úspešnej operácii skomplikovala pre preležaniny, nemocničnú infekciu a vysoký tlak; rodina ho po mesiacoch zobrala domov, no bolo neskoro a zomrel na sepsu, ktorú možno pri včasnom záchyte liečiť lacnými antibiotikami. Podľa klinického výskumníka Davida Covinskyho odchádza tretina pacientov nad 70 a polovica nad 85 rokov z nemocnice viac postihnutá, než pri príchode. Systém trpí nedostatkom personálu, vyhorením a rastúcim dopytom starnúcej populácie, čo cítiť na kvalite aj ľudskosti starostlivosti.
Samagam po dvadsiatich rokoch v zdravotníctve hovorí, že pacienti sa často necítia byť videní ako ľudia. Tvrdí však, že zmena je možná, ak sa uvoľní kreativita a odbornosť zdravotníkov a podporných profesií. Kľúčom je zbaviť klinikov administratívnej záťaže a nasmerovať starostlivosť tam, kde má pre pacienta aj systém najväčší zmysel.
Domáca starostlivosť a AI: nemocnica zajtrajška
Výskumy podľa Samagama naznačujú, že až 46 % nemocničnej starostlivosti možno presunúť domov, najmä pri chronických chorobách. Telemedicína, nositeľné senzory a domáce diagnostické testy umožňujú skorý záchyt varovných príznakov, kým nemocnice sa môžu zmeniť na menšie, agilné centrá akútnej liečby. Neonatológia, zobrazovanie, JIS a chirurgia by zostali v nemocnici, ostatné by sa doručovalo doma v modeli hodnotovej starostlivosti; aj preto má globálny trh domácej starostlivosti smerovať k 1 biliónu dolárov do roku 2035.
AI má podľa rečníka rýchlo rastúce schopnosti a zdravotníctvo už dnes disponuje dátami aj nástrojmi na zlepšenie priechodnosti, pracovných tokov a výsledkov. Konverzačné a agentové systémy vedia urobiť príjem pacienta, triedenie a generovať dokumentáciu, čím šetria čas a zjednocujú postupy bez poklesu kvality. Hovoril aj o desiatkach klinických AI aplikácií, ktoré by nemocnice postupne zvládli implementovať v horizonte niekoľkých rokov.
Od vízie k praxi: spolupráca, rozpočet a konkrétne nástroje
Rozšírená realita už pomáha chirurgom prekryvmi dát priamo v zornom poli, zlepšuje presnosť a umožňuje menej invazívne výkony. Vzdialené konzultácie dávajú expertom, napríklad z Mayo Clinic, možnosť „prísť“ na operačnú sálu kdekoľvek, vrátane Slovenska, a viesť tím v reálnom čase. Pri zavádzaní inovácií je podľa Samagama kľúčová spolutvorba: klinici vedia, čo potrebujú, technológovia, ako to postaviť – a spolu vzniká funkčné riešenie.
Rozdiely medzi USA, Britániou a EÚ podľa neho netkvú primárne v regulácii, ale v rozpočtoch; infraštruktúra a talent sú aj v krajinách ako Slovensko, no peniaze často chýbajú. Ako príklad uviedol nástroje svojej firmy: generatívnu AI, ktorá samostatne vedie vstupný rozhovor s pacientom a vyplní formuláre, aby lekár mohol venovať čas diagnostike, a domácu asistentku „Monicu“, ktorá pripomína lieky, hydratáciu či imunosupresíva a poskytuje sprievod pacienta. Cieľ je jednoduchý: menej príbehov, ako bol Harryho, a viac starostlivosti, ktorá je účinná, dostupná a ľudskejšia.
