Umelá inteligencia sa v USA stala strategickou prioritou – nástrojom ekonomickej dominancie aj súčasťou geopolitiky. Európa sa skôr sústreďuje na definície a regulácie, čo prináša väčšiu ochranu, ale aj spomalenie. Rozdiely sú aj kultúrne: v Amerike je zlyhanie súčasť učenia, v Európe skôr stigma.
Regulácia, politika a výsledky nasadzovania
USA nemajú jednotnú federálnu reguláciu AI, no desiatky štátov prijali čiastkové pravidlá. Namiesto jedného rámca vzniká spleť drobných noriem k jednotlivým podtémam, čo navonok pôsobí ako “neregulovanie”, no v praxi je to komplikované. Politika hrá veľkú rolu: na federálnej úrovni prevláda odpor k novým reguláciám, zatiaľ čo na lokálnej úrovni voliči často podporujú rozumné obmedzenia.
Ekonomické výsledky zatiaľ zaostávajú za očakávaniami: podľa citovaných štatistík je vyše 95 % implementačných projektov neúspešných v zmysle návratnosti. Firmy často konajú z FOMO – strachu, že zmeškajú trend – bez jasnej predstavy, čo a prečo automatizovať. Masívne rastú aj plány na budovanie obrovských dátových centier plných AI čipov so spotrebou porovnateľnou s veľkým mestom, no s rýchlou morálnou zastaranosťou hardvéru. Po počiatočnom hype tak môže prísť vytriezvenie podobné ére dot-com, po ktorom nasleduje pomalší, ale zmysluplnejší rast.
Bezpečnosť, geopolitika a Ázia
AI je dnes súčasťou väčšiny obranných a spravodajských systémov USA – od kyberobrany po autonómne platformy. Hoci sa hovorí o “centralizovanom” prístupe, realita je granulovaná: desiatky federálnych bezpečnostných zložiek a 18 zákonom uznaných spravodajských služieb fungujú relatívne nezávisle. Na globálnej scéne je AI strategickou technológiou 21. storočia, ktorá formuje sankcie, exportné obmedzenia aj technologickú diplomaciu. Spojené štáty zavádzajú kategórie krajín pre vývoz pokročilých čipov, čo priamo ovplyvňuje tok technológií a rovnováhu síl.
Ázia ponúka rôzne modely. Čína kombinuje štátne a súkromné investície s dlhodobým horizontom a menším tlakom na rýchlu návratnosť, pričom postupuje vytrvalo a systematicky. Japonsko je hybridom medzi EÚ a USA: mäkšie pravidlá, podpora inovácií a postupné kroky. Južná Kórea a Singapur sa pohybujú medzi dvoma pólmi, čo potvrdzuje, že univerzálne riešenie neexistuje. Kľúčovou dilemu ostáva rovnováha medzi ochranou dát a tempom vývoja – Európa inklinuje k ochrane, Amerika k pokroku, a optimálna stredná cesta sa ešte len hľadá.
