Slovensko chystá do 18. decembra víziu pre umelú inteligenciu, na ktorú v budúcom roku nadviaže stratégia. Dokumenty majú určiť smer aj konkrétne kroky, ako priniesť menej byrokracie, bezpečnejší online priestor pre deti a silnejšiu ekonomiku. Víziu zverejnia na webe na pripomienkovanie, aby do nej mohla prehovoriť aj verejnosť.
Od vízie k stratégii: čo, kedy a prečo
Vízia hovorí, kam chce krajina v oblasti AI smerovať, stratégia opisuje, ako sa tam dostane. Práve preto príde najprv vízia a až následne stratégia, ktorá musí prejsť zdĺhavým medzirezortným pripomienkovým konaním. 18. decembra bude krátka tlačová konferencia a dokument potom zavesia na web, kde k nemu môže verejnosť posielať pripomienky. Ide o otvorený rámec, nie hotový predpis.
Na príprave spolupracovali všetky ústredné orgány štátnej správy a ďalšie inštitúcie vrátane úradu pre jadrový dozor, keďže energetika je kľúčová pri plánovaní dátových centier a tzv. AI fabrík. Podľa vládneho splnomocnenca pre AI Radoslava Štefánka je dôležité vedieť aj to, čo takáto infraštruktúra znamená pre krajinu a jej know-how. Slovenskí odborníci sú pritom vo svete žiadaní a podieľajú sa na stavbách veľkých AI centier aj v zahraničí. Vízia má zjednotiť pohľad štátu a určiť spoločné pravidlá hry.
Tri priority: infraštruktúra, dáta a vzdelávanie
Základom je moderná infraštruktúra a kvalitné, overené dáta, ideálne spravované na domácich serveroch. Internet sa čoraz viac plní obsahom generovaným AI, čo zvyšuje riziko „učenia sa“ modelov na menej spoľahlivých zdrojoch. Ukážkou výhody kvalitných dát je prípad, keď Google zdigitalizoval Rakúsku národnú knižnicu – modely potom čerpajú z presných, kurátorovaných textov, nie z náhodného webu. Podobný prístup chce Slovensko uplatniť pri rozhodovaní vo verejných službách.
Druhou prioritou je automatizovanejšia verejná správa, ktorá prinesie menej byrokracie, no rozhodovanie zostane v režime „human in the loop“ – s človekom na konci procesu. Tretia oblasť je vzdelávanie: úradníkov, aby vedeli AI správne a bezpečne používať, aj firiem, ktoré dnes bývajú pri adopcii nástrojov opatrné. Cieľom je rozširovať využitie AI tak, aby bola presná, bezpečná a užitočná. K tomu patrí aj jednoduché pravidlo: citlivé dokumenty nepatria do verejne dostupných chatbotov.
Prekážky a ako ich zvládnuť
Za najväčší problém v štáte považuje Štefánek rezortizmus a rozdrobenosť – AI potrebuje jednotný, koordinovaný postup. Nasleduje nízka kvalita dát, lebo na nekvalitných vstupoch nemožno stavať presné automatizácie. Strach zo zmeny je prirodzený, no AI je predovšetkým nástroj: nahradí najmä rutinné kroky, zatiaľ čo kľúčové rozhodnutia ostávajú na ľuďoch. Pravidlá majú zabrániť aj bezpečnostným zlyhaniam, akým bolo použitie verejného modelu na analýzu citlivého dokumentu v jednom úrade.
Ďalšou podmienkou je technologická suverenita: Európa sa rozhodla posilniť vlastné riešenia, aby nebola závislá od partnerov, ktorí by nás v kritickom momente mohli „vypnúť“. Ponuky veľkých zahraničných vendorov sú vítané, no štát hľadá aj kvalitné európske alternatívy. Kombinácia centralizovaného riadenia, spoľahlivých dát a zodpovedného používania nástrojov má pretaviť víziu do praxe. Výsledkom by mali byť rýchlejšie služby štátu, bezpečnejší internet pre deti a konkurencieschopnejšia ekonomika.
