Diskusia o digitálnej transformácii výroby na Slovensku ukázala, že európske digitálne inovačné huby (EDIH) pomohli mnohým malým a stredným podnikom naštartovať zmeny, no museli sa prispôsobiť turbulentným rokom. Od energetickej krízy cez vojnu až po nástup generatívnej umelej inteligencie sa menili priority, portfólio služieb aj očakávania. Záujem firiem je vysoký, no podpora a koordinácia stále zaostávajú.
EDIH na Slovensku: čo priniesli a ako sa zmenili
Prvé slovenské EDIH-y štartovali s ambíciou pomáhať priemyselným firmám s princípmi Priemyslu 4.0 a digitalizácie. Už krátko po spustení ich však zasiahli energetická kríza, vojna a rozbúrené dodávateľské reťazce, čo posunulo dôraz na energetickú efektívnosť a rýchle, praktické riešenia. Medzitým prudko narástol význam umelej inteligencie, ktorú huby museli do ponuky výrazne rozšíriť. To všetko sa deje na pozadí širšieho európskeho zaostávania v špičkových technológiách voči USA a Číne.
Praktický záujem firiem potvrdzujú stovky obslúžených klientov a dopyt presahujúci dostupné zdroje. Dobré výsledky priniesli aj „malé“ zásahy, ako poradenstvo a drobné granty v projekte Digitrans, ktoré firmám pomohli ujasniť si prvé kroky a licencovať základné nástroje. Napriek tomu Slovensko dlhodobo podporuje MSP slabšie než priemer EÚ a regionálna úroveň je takmer nevyužitá. Dôsledkom je, že produktivita a konkurencieschopnosť rastú pomalšie, než by potrebovali.
Výzvy: zručnosti, neutralita a dáta
Za kľúčový problém zaznieva nedostatok praktického vzdelávania: ľudia v priemysle často nevedia presne definovať, čo od digitalizácie žiadať. Pomáhajú cielené programy typu Inžinier 4.0, no rovnako dôležitý je neutrálny priestor, kde sa dá nezáväzne pýtať a poradiť bez obáv z marketingového tlaku. Niektoré huby čelili výhradám, že pôsobia príliš „jednofarebne“, čo bráni otvorenej spolupráci. Transparentnosť, otvorenosť a jasné oddelenie poradenstva od predaja technológií sú preto zásadné.
Priemysel je dlho naladený na automatizáciu a robotizáciu, ktoré majú rýchlo vyčísliteľný prínos, no zaostáva v práci s dátami. Záujem o vzdelávanie v dátových témach je nižší, hoci práve dáta a AI rozhodnú o budúcej konkurencieschopnosti. Firmy, ktoré digitalizáciu odkladajú, riskujú stratu klientov a trhov, ktoré sa ťažko dobiehajú. Potrebný je aj „tlmočník“ medzi výrobnými podnikmi a IT dodávateľmi, aby sa potreby a riešenia stretli v zrozumiteľnej reči.
Čo bude ďalej: nový model fungovania a viac formátov pomoci
EDIH-y budú pokračovať, no s iným financovaním: Európska komisia cez program DEP pokryje 50 % ceny služieb a zvyšok uhradia firmy, štát už spolufinancovať nebude. To prinesie selekciu ponuky smerom k tomu, čo je skutočne žiadané, a zároveň poskytne zľavu pre podniky. Aby huby naplnili svoj účel, musia fungovať ako skutočné „uzly“ ekosystému: diagnostikovať potreby, prepájať a pomáhať firmám rozhodovať sa na základe dát.
Popri tom Slovensko potrebuje viac druhov podpory – od krátkych poradenských zásahov a malých grantov až po väčšie investičné schémy – a silnejšiu úlohu regiónov. Cieľom je premeniť naučené úsporné režimy z dodávateľských reťazcov na vlastné riešenia s vyššou pridanou hodnotou. Digitalizácia už nie je voľba, ale podmienka prežitia; kto začne dnes, zajtra nebude len dobiehať, ale bude schopný rásť. Kľúčom je spájať ľudí, procesy, dáta a technológie tak, aby prinášali merateľný výsledok.
