Najväčší reálny prínos umelej inteligencie v zdravotníctve dnes vidno v radiológii a obrazovej analýze. Kľúčové je používať certifikované zdravotnícke softvéry a rozumieť tomu, ako vznikli – nejde o „black box“. Skúsenosti z Česka ukazujú, že AI už zrýchľuje diagnostiku mozgových príhod a postupne si nachádza miesto aj v ďalších odboroch.
Regulácia a dôvera: od MDR po AI Act
V Európe sa zdravotnícke AI riešenia riadia kombináciou certifikácie MDR a požiadaviek aktu o umelej inteligencii (EU AI Act). Ide o prísny rámec, ktorý má svoje opodstatnenie, no prináša aj náklady a riziko „dvojitej“ certifikácie; nová „omnibus“ úprava niektoré termíny zmierňuje a posúva. Ak je proces príliš ťažkopádny, vývojári môžu zvažovať certifikáciu mimo EÚ, čo vidno v porovnaniach so Spojenými štátmi či Áziou.
Dôvera sa však nebuduje paragrafmi, ale transparentnosťou a vzdelávaním. Kliniky majú vedieť, kto nástroj vyvíja, na čom bol trénovaný, ako je vysvetliteľný a kyberbezpečný. V Česku vzniká prepojený ekosystém univerzít, odborných spoločností, asociácie AI a rezortov zdravotníctva a priemyslu; pre medikov a lekárov prebiehajú kurzy a konferencie, kde sa ukazujú už certifikované riešenia pripravené na prax.
Od nápadu k praxi: implementácia a výsledky
Nasadenie AI v nemocnici potrebuje „ťahúňa“ – lekára alebo zdravotníka, ktorý vie, kde nástroj pomôže v procese. Nevyhnutná je súhra s vedením, IT, právnym oddelením a zodpovednou osobou pre ochranu dát; často nasleduje verejné obstarávanie trvajúce mesiace a narážame aj na to, že len málo riešení je hradených zo zdravotného poistenia. Prax ukazuje, že po úvodnej skepsii prichádza zlom: pri hodnotení MR u roztrúsenej sklerózy sa radiológovia po pár mesiacoch k AI vracajú a berú ju ako bežný nástroj.
Najviditeľnejší prínos má AI v akútnej medicíne. V Česku beží systém na hodnotenie CT mozgu pri cievnych mozgových príhodách: výsledky sú do dvoch minút a prídu aj do mobilnej aplikácie; vyhodnotených je už vyše 65-tisíc skenov a AI používa 23 z 47 centier. V teréne sa osvedčila aj analýza EKG v smartfóne (PMcardio) a nositeľné technológie typu kontinuálneho monitoru glukózy pracujú s AI pri dávkovaní inzulínu. Licencie stoja rádovo 10 až 15 tisíc eur ročne, no ak zrýchlia diagnostiku a znížia komplikácie, investícia sa vracia; prediktívne modely rizík už testujú zahraničné poisťovne, hoci v Česku zatiaľ nie sú plošne dostupné.