Nemocnice budúcnosti už nestoja len na skalpeli a intuícii, ale na robotike, dátach a prepojených systémoch. Diskusia odborníkov zo Slovenska a Česka ukázala, čo dnes reálne funguje, čo prax brzdí a kde získava pacient najviac.
Od operačných robotov k neurorehabilitácii
Robotika sa v medicíne presadila najskôr v operatíve, kde sú systémy typu da Vinci dlhé roky štandardizované a hradené. Dnes sa ťažisko pozornosti presúva aj k robotickej rehabilitácii, ktorá kombinuje stroje s bežnou terapiou, virtuálnou realitou a biofeedbackom. Výsledkom je rýchlejšia, efektívnejšia liečba a objektívne dáta o pokroku pacienta, ktoré ľudským okom často nemožno zachytiť.
Nejde však o autopilota pre imobilného človeka. Pacient musí s robotom aktívne spolupracovať, vnímať pokyny a reagovať na úlohy v semivirtuálnej realite, napríklad prostredníctvom robotickej ruky. Pri reedukácii chôdze pomáhajú antigravitačné a bezpečnostné systémy, ktoré zároveň zbierajú presné merania. Najväčší zmysel má takáto terapia v prvých mesiacoch po cievnej mozgovej príhode, keď mozog prechádza neuroplastickými zmenami a potrebuje tisíce opakovaní, ktoré klasická terapia ťažko dosiahne.
Peniaze, priestor a ľudia: najväčšie prekážky
Najsilnejšou brzdou je financovanie. Robotická rehabilitácia má síce prvé vykázateľné výkony a v ambulanciách sa objavuje limitované preplácanie, no nemocnice čakajú na plnohodnotné zaradenie do hospitalizačných úhrad. Dovtedy sa terapia často platí z cenníka a hodina vychádza približne na 50 až 100 eur, čo obmedzuje dostupnosť a motiváciu poskytovateľov investovať. Prvé zmluvy existujú len na niektorých pracoviskách v obmedzenej miere.
Výrazné sú aj prevádzkové náklady a servis, pritom dodávateľov nie je veľa. Mnohé staršie budovy nespĺňajú priestorové a technické nároky pohyblivých robotov, kým nové nemocnice na to vedia myslieť už pri výstavbe. Potrebné je školenie personálu a prenos know-how, inak aj dobré riešenia stroskotajú na slabej implementácii. V Česku má robotické prístroje vo väčšine krajských miest takmer každé rehabilitačné oddelenie, kým na Slovensku ich pacienti zatiaľ musia cielene vyhľadávať.
Volanie o pomoc a AI: digitálne zázemie nemocnice
Súčasťou modernej nemocnice sú aj inteligentné systémy na privolanie pomoci. Riešenia nasadzované bez stavebných zásahov fungujú na vlastnej rádiovej sieti s dostupnosťou na úrovni 99,99 %, pacient nosí náramok a personál mobilnú jednotku. Volania sa dajú eskalovať, zvolávať tímy a v nemocnici v Michalovciach systém dokonca inteligentne rozdeľuje požiadavky tak, aby rovnomerne zaťažil personál. Každý zásah sa dá zaznamenať a spätne analyzovať, čo zvyšuje bezpečnosť aj efektivitu.
Umelá inteligencia už pomáha pri analýze snímok hrudníka a mozgu a v Brne u svätej Anny aj pri vyhľadávaní vhodných pacientov do klinických štúdií z anonymizovaných dát. O zavádzaní noviniek rozhodujú interné komisie, ktoré posudzujú medicínsky prínos aj ekonomickú udržateľnosť; približne polovica projektov si na seba vie zarobiť. Skupina Agel má navyše inovatívny inštitút, ktorý preveruje nástroje od popisu EKG po epidemiológiu a stráži vyváženosť medzi medicínou a biznisom. Ochranu údajov a kyberbezpečnosť držia v rukách nemocnice: dodávatelia nepracujú s osobnými dátami a systémy sa navrhujú tak, aby spĺňali prísne technické a legislatívne požiadavky.
