Digitálne hrozby sú o krok pred nami a deti ani rodičia im často nestíhajú. Situácia je vážna, no nie beznádejná: kľúčom je spolupráca rodiny, školy a inštitúcií, nie iba technické záplaty. Potrebujeme viac rozhovorov, jasné pravidlá a kritické myslenie namiesto moralizovania.
Kto je krok pred kým a prečo na tom záleží
Experti varujú, že útočníci a digitálne hrozby sú o dva kroky vpredu, zatiaľ čo bežní používatelia, vrátane rodičov a detí, zaostávajú. Nejde však len o technológie: bez zapojenia rodín, škôl, médií, neziskoviek a štátu sa problém nezvládne. Rodičia majú byť „influencermi” doma – osobným príkladom a „domácou digitálnou dohodou” nastavovať zrozumiteľné, dôsledne dodržiavané pravidlá. Výskumy pritom ukazujú, že deti trávia online 4–5 hodín denne najmä doma, takže práve rodinné prostredie rozhoduje o tom, či sa naučia zdravým návykom.
Keď sa škola a rodina spoja
Školy a rodičia riešia často rovnaké problémy oddelene, hoci pre dieťa je to jeden svet. Dobrá prax ukazuje, že zákaz sám o sebe nestačí: jedna stredná odborná škola pristúpila k výučbe bez mobilov, no zároveň podporila sociálne väzby – vytvorila oddychové zóny a posilnila komunikáciu. Deti potrebujú mantinely aj dialóg; osobný príklad funguje lepšie než moralizovanie a „veľké zákazy”. Pomáha rovesnícke vzdelávanie, dostupní školskí psychológovia (ktorých je nedostatok) a jednoduché motivačné modely, napríklad „pohyb za hru”, kde sa doba pri obrazovke vyvažuje aktívnym časom s rodičom.
AI v škole: pomocník, nie náhradný kamarát
Ministerstvo školstva zavádza usmernenia k umelej inteligencii pre žiakov, učiteľov, rodičov aj riaditeľov a opiera sa o overené postupy vrátane adaptácie materiálov z Českej republiky. V kurikule sa posilňuje digitálna hygiena, wellbeing a kritické myslenie, aby deti rozumeli, čo AI je – stroj, nie priateľ – a vedeli ju bezpečne a zmysluplne používať. AI môže byť skvelý pomocník pri individuálnom učení, no vyžaduje jasné pravidlá a ľudský dohľad; naopak, AI kamery v školách majú podľa odborníkov viac rizík než prínos. Na obzore sú deepfaky, virtuálna realita a „matrixová vrstva” medzi dieťaťom a realitou – o dôvod viac budovať odolnosť cez vzťahy, pravidlá a vzdelávanie, nie strach.