Európa prepisuje pravidlá digitálnej éry a Slovensko sa musí prispôsobiť. Projekty digitalizácie pokračujú, no čas a peniaze tlačia a dôraz sa presúva na služby podľa životných situácií, modernú infraštruktúru a zodpovedné využitie AI. Štátny tajomník vysvetľuje, čo to znamená pre občanov do polovice budúceho roka aj pre úlohu Slovenska v digitálne suverénnej Európe.
Európska suverenita mení smer digitalizácie
Európa zdôrazňuje technologickú suverenitu a hľadá vlastnú cestu, čo sa premieta do nových priorít a revízií stratégií. Aj Slovensko ich zosúlaďuje s partnermi v EÚ a prehodnocuje, ako plniť ciele efektívnejšie. Signálom je aj nedávny summit v Berlíne, po ktorom rastie dôraz na rýchlejšie inovácie a menej byrokracie.
Projekty digitalizácie na Slovensku zastavené neboli; kontrola sa týka len vybraných verejných obstarávaní. Rozdiel je medzi samotným projektom s cieľom pre občana a spôsobom, ako sa obstaráva riešenie z verejných zdrojov. Rezort tvrdí, že doručovanie pokračuje, pričom sa doťahujú procesy tak, aby boli výdavky oprávnené a v súlade so stratégiami. Cieľom je získať čas na kontrolu bez brzdenia výsledkov.
Peniaze, termíny a 16 životných situácií
Štátna kasa nemá na veľké digitálne investície priestor, preto sa spolieha najmä na dva zdroje: Program Slovensko a Plán obnovy, každý s približne 600 miliónmi eur. Plán obnovy končí v júni budúceho roka, čo tlačí na dokončenie rozbehnutých projektov. Celý balík životných situácií mešká viac ako dva roky, posledné zmluvy pribúdali ešte minulý rok. Aktuálne sa doháňa sklz a stráži sa súlad s pravidlami, aby boli výdavky uznané.
Občania by mali pocítiť menej návštev úradov a viac vybavenia z domu pri kľúčových momentoch života, ako je narodenie dieťaťa, sťahovanie či kúpa nehnuteľnosti. Štát nemá opakovane pýtať tie isté údaje, formuláre majú byť predvyplnené a podpis elektronický. To viditeľné pre občana stojí na rozsiahlej modernizácii v pozadí – od základnej infraštruktúry po cloudové služby. Investície tak smerujú nielen do front-endu, ale aj do spoľahlivej prevádzky.
NKIVS 2030, sandbox a úloha Slovenska
Nová národná koncepcia informatizácie do roku 2030 je v medzirezortnom pripomienkovaní a má byť uzavretá do 31. decembra. Presadzuje digitálne úrady, služby riadené podľa životných situácií, jednotné dostupné dáta, moderný cloud a kybernetickú bezpečnosť. Cieľom je prelomiť rezortizmus a zvýšiť transparentnosť naprieč ministerstvami, aby občan necítil rozdiely a mal jeden vstupný bod. Namiesto súťaženia v počte mobilných aplikácií má štát zjednocovať prístup a zjednodušovať služby.
Európa pripravuje regulačný „sandbox“ a omnibus pre umelú inteligenciu, aby urýchlila inovácie pri zachovaní bezpečnosti. Firmy budú môcť 6 až 12 mesiacov testovať riešenia v reálnom ekosystéme, normálne fakturovať a zároveň overovať, čo treba upraviť v legislatíve či produktoch. Slovensko chce prispieť najmä v oblasti AI, kde spolupredsedá globálnemu partnerstvu v rámci OECD a jeho hlas je počuť aj v OSN a v orgánoch EÚ.
